tag:blogger.com,1999:blog-65916500559498505752024-02-19T08:55:23.840-08:00ကျော်ညိုသွေးဒေါ်ပစ်ထားကြီးရဲ့အဝေးက
လွမ်းနေတဲ့သူတစ်ယောက်Unknownnoreply@blogger.comBlogger430125tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-63270843708828448122022-02-06T23:38:00.004-08:002022-02-06T23:38:41.659-08:00 ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်<p><b> <span style="background-color: white; color: #050505; font-family: inherit; font-size: 15px; white-space: pre-wrap;">ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်</span></b></p><div class="kvgmc6g5 cxmmr5t8 oygrvhab hcukyx3x c1et5uql ii04i59q" style="background-color: white; color: #050505; font-family: system-ui, -apple-system, "system-ui", ".SFNSText-Regular", sans-serif; font-size: 15px; margin: 0px; overflow-wrap: break-word; white-space: pre-wrap;"><div dir="auto" style="font-family: inherit;">_________________________</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်ပင်ကနေ သီးဝေတဲ့ </div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်သီးကလေးတွေအရွယ်ရောက်လာတဲ့အခါ</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">သူတို့ထဲကတချို့ဟာ..</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်ဟင်းလျာအတွက်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">သူတို့ကိုယ်သူတို့ ပေးဆပ်တာဝန်ကျေဖို့အသင့်ရှိနေကြလိမ့်မယ်။</div></div><div class="cxmmr5t8 oygrvhab hcukyx3x c1et5uql o9v6fnle ii04i59q" style="background-color: white; color: #050505; font-family: system-ui, -apple-system, "system-ui", ".SFNSText-Regular", sans-serif; font-size: 15px; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; white-space: pre-wrap;"><div dir="auto" style="font-family: inherit;">မီးခိုးနံ့သင်းတဲ့ဟင်းလျာလေးတစ်ခုဟာ</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော် ဖြစ်တယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">အနေတော်မီးဖုတ်ပြီးတဲ့ ခရမ်းချဉ်သီးကလေးတွေကို</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ငရုတ်ဆုံကျယ်ကျယ်ထဲ ထည့်ထောင်းပြီး..</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">မီးကင်ထားတဲ့ငါးပိအနည်းငယ်ရယ်၊ ကြက်သွန်ဖြူသုံးလေးတက်ရယ်၊</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">နုပ်နုပ်စဉ်းထားတဲ့ နံနံပင်နဲ့ ငရုတ်သီးစိမ်းကလေးတွေရောမွှေလိုက်တဲ့အခါ</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">သုံးဆောင်ဖို့အသင့်ဖြစ်နေတဲ့</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်တစ်ခွက်ဖြစ်လာမယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">.</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">မီးခိုးရနံ့သင်းနေတဲ့ ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်ကို</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ထမင်းဖြူဖြူလေးတွေပေါ်ဆမ်းပြီး နယ်ဖတ်လို့စားကြည့်ပါ။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်ဟာ</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ပွဲဝင်တဲ့ဟင်းလျာတစ်မျိုးမဟုတ်ခဲ့ပေမဲ့..</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ဆာလောင်နေတဲ့ဝမ်းအတွက်တော့ မြိန်စရာဟင်းတစ်မယ်အဖြစ်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">အသင့်ရှိနေလိမ့်မယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">အကြောင်းအမျိုးမျိုးကြောင့်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">တခါတလေမှာ မေ့ထားခံရကောင်း ခံရနိုင်ပေမယ့်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">လိုအပ်တဲ့အချိန်တိုင်းမှာ..</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခံစားချက်ရဲ့ကွက်လပ်တွေကို ဖြည့်ဆည်းနိုင်ဖို့အတွက်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်ဟာ တနေရာမှာအသင့်ရှိနေပါလိမ့်မယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">.</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">တချို့သောနှလုံးသားတွေဟာ..</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">အဓိပ္ပာယ်တစ်ခုကြောင့်ဖြစ်ဖြစ်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">အကြောင်းအရာတစ်ခုခုကြောင့်ဖြစ်ဖြစ်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">အကြောင်းတိုက်ဆိုင်ပြီး ဆုံစည်းတတ်ကြတယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">နှစ်သက်မှုတွေတူညီတဲ့အခါ..</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ဝေးကွာခြင်းတွေဟာ အလိုလိုနီးစပ်လာတယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">.</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်သီးပန်းထွေဖျော်ဟာ..</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">မိသားစုလက်ဆုံထမင်းဝိုင်းတစ်ခုကို မျှော်လင့်နေတဲ့ဟင်းလျာဖြစ်ချင်ဖြစ်မယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">မေတ္တာတရားကိုဖော်ပြပေးနိုင်တဲ့ ဟင်းတစ်ပန်းကန်ဖြစ်ချင်ဖြစ်မယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ထမင်းမြိန်စေတဲ့အရသာတစ်ခုဖြစ်ချင်ဖြစ်မယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">မသိစိတ်ရဲ့ဟိုးအတွင်းဆုံးထောင့်တစ်နေရာမှာ ငြိတွယ်နေတဲ့</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ပုံရိပ်တစ်ခုဖြစ်ချင်ဖြစ်မယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ဘယ်လိုပဲဖြစ်ဖြစ်..</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ထမင်းစားပွဲပေါ်က ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်တစ်ခွက်တိုင်းမှာ</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">သီးခြားအဓိပ္ပာယ်တစ်ခုစီရှိနေပါလိမ့်မယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">.</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ထမင်းစားပွဲကလေးတစ်ခုဟာ ဘဝတစ်ခုဖြစ်တယ်ဆိုရင်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ထမင်းဖြူဖြူလေးတွေက..</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်ကိုစောင့်နေတာဖြစ်နိုင်သလို</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်က..</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ထမင်းဖြူဖြူလေးတွေကို စောင့်မျှော်နေတာလည်းဖြစ်နိုင်ပါတယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">.</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်ဟင်းတစ်ခွက်ထဲမှာ..</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">အတိတ်ဖြစ်ရပ်တွေရှိချင်ရှိမယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">မျှော်လင့်ချက်အိပ်မက်တွေရှိချင်ရှိမယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ဝေးကွာနေတဲ့ အစက်နှစ်စက်ရဲ့ကြားထဲက</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ပျောက်ဆုံးနေတဲ့ မျဉ်းကြောင်းကလေးလည်းရှိချင်ရှိနေပါလိမ့်မယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">.</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">မရောက်နိုင်သေးတဲ့ခရီးကလေးတစ်ခုဖြစ်ဖြစ်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">မတွေ့နိုင်သေးတဲ့တစ်စုံတစ်ရာပဲဖြစ်ဖြစ်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">မဆုံစည်းနိုင်သေးတဲ့အကြောင်းတရားပဲဖြစ်ဖြစ်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">မသိရှိသေးတဲ့အဖြစ်မှန်တစ်ခုအတွက်ပဲဖြစ်ဖြစ်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ထမင်းစားပွဲပေါ်ဝဲပျံနေမယ့် လက်ကလေးတွေအတွက်</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ခရမ်းချဉ်သီးပန်ထွေဖျော်ဟာ စောင့်မျှော်လို့နေပါတယ်။</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">.</div><div dir="auto" style="font-family: inherit;"><b>ကျော်ညိုသွေး</b></div></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-41180474000062117192021-04-05T04:15:00.002-07:002021-04-05T04:15:53.421-07:00ရှင်သန်စိတ်<p>ရှင်သန်စိတ်ဆိုတာဟာ ဘာလဲလို့ မေးရင် ရုတ်တရက်တော့ ဖြေရခက်ပါလိမ့်မယ်။ ရှင်သန်စိတ်ဆိုတာ ဘာပါလဲ။ ရှင်သန်စိတ်ဆိုတာ ကိုယ်ကိုယ်တိုင်ရှင်သန်ဖို့ အတွက် လုံလောက်တဲ့ အကြောင်းအရင်းပါ။ အဲဒီအကြောင်းအရင်းဆိုတာဟာလည်း လောကကြီးမှာ ကိုယ့်ဟာ နေရာတစ်ခုအတွက် ၊ တစ်စုံတစ်ယောက်အတွက် လိုအပ်တယ်ဆိုတဲ့ အခြေခံစိတ်ကစပါတယ်။</p><p><br /></p><p>တစ်ခါတလေမှာ လူတွေဟာ ရှင်သန်စိတ်ပျောက်ကြပါတယ်။ လောကကြီးမှာ ငြီးငွေ့စိတ်ဝင်တတ်ပါတယ်။ ဒါကြောင့်ကိုယ့်ကိုယ်ကို ဂရုမစိုက်ဘဲ လေလွင့်ပေတေနေတတ်ကြပါတယ်။ ဒါဟာ ဘာကြောင့်များလဲ။</p><p><br /></p><p>လောကကြီးမှာ ကိုယ်ဟာ အသုံးမဝင်ဘူးလို့ ကိုယ့်ကိုယ်ကိုယူဆတယ်။ ကိုယ့်ကို ဘယ်သူကမှ မလိုအပ်ဘူးဆိုတဲ့ စိတ်မျိုးဝင်လာတယ်။ အဲဒီလိုစိတ်အခြေအနေတွေကြောင့်ပဲ ရှင်သန်စိတ်ဟာ ပျောက်ဆုံးရပါတော့တယ်။ </p><p><br /></p><p>အထူးသဖြင့် တစ်စုံတစ်ယောက်ရဲ့ ပစ်ပယ်ခြင်းကို ခံလိုက်ရတာမျိုး၊ နေရာတစ်ခုကနေ ဖယ်ထုတ်ခံလိုက်ရတာမျိုးစတဲ့ လောကဓံ (၈) ပါးထဲက တစ်ပါးပါးရဲ့ တိုက်ခိုက်မှုကို စိတ်နှလုံးက နာကျင်စွာခံစားရတဲ့ အခါမျိုးတွေမှာပေါ့။</p><p><br /></p><p>အဲဒီအတွက် နာကျင်စိတ်နဲ့အတူ သိမ်ငယ်စိတ်ဝင်လာတယ်။ ဘဝလမ်းကြောင်းပေါ်တည့်မတ်စွာလျှောက်နေကြတာကနေ လေလွင့်မှုလမ်းသွယ်တွေထဲဝင်ပြီး စိတ်ဟာ မှောင်ရိပ်မှာခိုနားတတ်ကြတယ်။</p><p><br /></p><p>တကယ့်တကယ်တမ်းတော့ ရှင်သန်နေတဲ့ လူတစ်ယောက်အတွက် လောကကြီးက အမြဲလိုအပ်နေပါတယ်။ စိတ်အမှောင်ကျခြင်းကြောင့် တွေးမိတဲ့ "ငါ့ကိုဘယ်သူကမှ မလိုအပ်ဘူး" ဆိုတဲ့အတွေး တွေးလိုက်မိပြီဆိုရင်တော့ "ငါ့ကိုလိုအပ်နေတဲ့သူတွေ ဒီလောကကြီးရဲ့ တစ်နေရာတိုင်းမှာ ရှိတယ်။" ဆိုတဲ့ အတွေးကို ပြင်တွေးလိုက်ဖို့ပါပဲ။ အဲဒီအခါ ရှင်သန်စိတ်ဟာ ပြန်လည်နိုးကြားလာမယ်။ ဘဝသစ်ပင်ဟာ ပြန်လည်စိမ်းလန်းလာမယ်။</p><p> </p><p>သင့်ကို ဘယ်သူကမှ မလိုအပ်ဘူးလို့ တွေးမိတဲ့စိတ်ဟာ အမှောင်စိတ်ပါ။ </p><p>အဲဒီအမှောင်စိတ်ရဲ့ တစ်ဘက်ခြမ်းမှာတော့ သင့်ကိုလိုအပ်တဲ့ တစ်စုံတစ်ယောက်၊ တစ်စုံတရာဟာ အမြဲလှပစွာရှိနေပါတယ်။ </p><p><br /></p><p>ရှင်သန်စိတ်နဲ့တွေးကြည့်ပါ။ </p><p>ရှင်သန်ခြင်းဟာ ကိုယ်ကိုယ်တိုင်အတွက်မဟုတ်ရင်တောင် အနည်းဆုံးအခြားလိုအပ်နေတဲ့ တစ်စုံတစ်ယောက်အတွက် လိုအပ်ချက်အနည်းငယ်ကို ဖြည့်ဆည်းပေးနိုင်ပါတယ်။</p><p><br /></p><p>သင်ဟာ တစ်စုံတစ်ယောက်ရဲ့ စွန့်လွှတ်ခြင်းကို ခံခဲ့ရတယ်ဆိုပါစို့။ သင့်ရဲ့ မေတ္တာဟာ တစ်စုံတစ်ယောက်အပေါ်မှာ မသက်ရောက်နိုင်ဘူးဆိုပါစို့။ ဒါပေမယ့်လည်း သင့်ရဲ့မေတ္တာ၊ သင့်ရဲ့ဂရုစိုက်မှု၊ သင့်ရဲ့တန်ဖိုး၊ သင့်ရဲ့ကိုယ်ရည်ကိုယ်သွေး နဲ့ အကြင်နာစသည်ဖြင့်တွေကို လိုအပ်တဲ့သူ တစ်ယောက်ယောက်ကတော့ ဟောဒီကမ္ဘာကြီးပေါ်မှာရှိနေပါသေးတယ်။ </p><p><br /></p><p>ရှင်သန်စိတ်မွေးပါ။ အနည်းဆုံးတော့ သင့်ရဲ့အကြင်နာကို လိုအပ်နေတဲ့ ကလေးငယ်တစ်ယောက်တော့ သင့်ဘေးနားမှာရှိနေနိုင်ပါသေးတယ်။ သင်ဟာ တစ်ကောင်ကြွက် တစ်မျက်နှာလား? ဒါဆိုရင်လည်း သင့်ကိုလိုအပ်မယ့်သူတွေရှိနေနိုင်ပါသေးတယ်။ ဘယ်လိုလူေတွေများလဲ။ အဲဒါကတော့ ပရဟိတအဖွဲ့တွေ ၊ လူမှုရေးအသင်းအဖွဲ့တွေက သင့်ရဲ့ အကျိုးဆောင်မှုကို လိုအပ်နေပါသေးတယ်။ </p><p><br /></p><p>ဘုရားစေတီ ၊ ဘာသာရေးဆိုင်ရာနေရာတွေ စသည်ဖြင့် တနေရာရာမှာ စုဖွဲ့ပြီး ပရဟိတလုပ်နေတဲ့ အသင်းအဖွဲ့တွေ၊ တံမြက်စည်းလှည်းနေတဲ့ လူတွေဆီက တံမြက်စည်းတစ်ချောင်းလှမ်းယူလိုက်ပါ။ သင့်ရဲ့လက်ဆီကို သင့်နှလုံးသားထဲက အမှိုက်တွေ ရှင်းထုတ်နိုင်မယ့် တန်ဖိုးရှိတဲ့ တံမြက်စည်းတစ်ချောင်းလှမ်းပေးပါလိမ့်မယ်။ အဲဒီအခါ သင့်နှလုံးသားဟာ သန့်ရှင်းသွားမယ်။ ပြီးတော့ ရှင်သန်စိတ်ဟာ တန်ဖိုးရှိရှိနဲ့ စိမ်းလန်းစိုပြည်လာပါလိမ့်မယ်။ ရှင်သန်စိတ်ကို မွေးပါ။ သင့်ကို လိုအပ်တဲ့တစ်နေရာရာ အမြဲရှိနေပါတယ်။</p><p><br /></p><p><b>ကျော်ညိုသွေး</b></p><p><span style="font-size: x-small;">[Facebook ပေါ်မှာတင်ခဲ့ဖူးတဲ့ Post တစ်ခုပါ။ တခြား Blog တစ်ခုက ကူးတင်ထားတာတွေ့လို့ ဒီမှာပြန်တင်လိုက်ပါတယ်။]</span></p><div><br /></div>Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-75046247454520008542021-03-28T09:03:00.008-07:002021-03-29T06:59:21.755-07:00Blog ကို ပစ်ထားခဲ့တာကြာပြီ<p><span style="font-size: medium;"> Blog ကို ပစ်ထားခဲ့တာ ဘယ်လောက်တောင်ကြာခဲ့ပြီလဲ။ သေချာတွက်ကြည့်တော့ ဆယ်စုနှစ်တစ်ခုဝန်းကျင်ရှိတော့မယ်။ Social Media ကို စွဲလမ်းပြီး Facebook ပေါ်မှာ လွင့်နေ၊ မျောနေခဲ့တာ ဒီလောက်ထိတောင်ကြာခဲ့တာလား။ ဒီကြားထဲ Blog ပေါ်ကို Post တွေ တင်ဖြစ်ပေမယ့်လည်း အကြာကြီးကြာပြီးမှ တစ်ခါ၊ နှစ်ခါလောက်ပဲရှိခဲ့တယ်။ အခုတော့ Social Media ကို သုံးချင်စိတ်က ကုန်သလောက်နီးပါးဖြစ်သွားခဲ့ပြီး Blog ကို ပြန်သတိရလာမိတယ်။ Blog ဖတ်သူတွေရော ရှိသေးရဲ့လားတော့မသိပေမဲ့ ကိုယ်ရေးဖြစ်တာလေးတွေ ဒီမှာ ပြန်တင်ရင်ကောင်းမလားလို့တော့ စဉ်းစားမိတာပါပဲ။ ဘာပဲဖြစ်ဖြစ် တိုက်ဆိုင်ပြီး မျက်စိလည်လမ်းမှားရောက်ခဲ့သူ တစ်ယောက်တလေဖြစ်ဖြစ် ရှိခဲ့ရင်တော့ ရေးတာတွေ မြင်ပါစေပေါ့။ </span></p>Unknownnoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-64493969828030713812017-03-14T21:15:00.005-07:002021-03-28T09:09:12.131-07:00ဘီယာကို ဘာကြောင့် ဖန်ခွက်နဲ့ထည့်ပြီး သောက်သင့်တာလဲ?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:EnableOpenTypeKerning/>
<w:DontFlipMirrorIndents/>
<w:OverrideTableStyleHps/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="false"
DefSemiHidden="false" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="371">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footnote text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="header"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footer"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index heading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="table of figures"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="envelope address"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="envelope return"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footnote reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="line number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="page number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="endnote reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="endnote text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="table of authorities"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="macro"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="toa heading"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Closing"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Signature"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Message Header"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Salutation"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Date"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text First Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text First Indent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Note Heading"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Block Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Hyperlink"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="FollowedHyperlink"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Document Map"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Plain Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="E-mail Signature"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Top of Form"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Bottom of Form"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal (Web)"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Acronym"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Address"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Cite"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Code"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Definition"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Keyboard"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Preformatted"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Sample"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Typewriter"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Variable"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal Table"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation subject"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="No List"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Contemporary"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Elegant"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Professional"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Subtle 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Subtle 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Balloon Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Theme"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" QFormat="true"
Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" QFormat="true"
Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" QFormat="true"
Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" QFormat="true"
Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" QFormat="true"
Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" QFormat="true"
Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="41" Name="Plain Table 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="42" Name="Plain Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="43" Name="Plain Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="44" Name="Plain Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="45" Name="Plain Table 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="40" Name="Grid Table Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46" Name="Grid Table 1 Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51" Name="Grid Table 6 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52" Name="Grid Table 7 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46" Name="List Table 1 Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51" Name="List Table 6 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52" Name="List Table 7 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 6"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0in 5.4pt 0in 5.4pt;
mso-para-margin-top:0in;
mso-para-margin-right:0in;
mso-para-margin-bottom:8.0pt;
mso-para-margin-left:0in;
line-height:107%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
mso-bidi-font-size:11.0pt;
font-family:"Zawgyi-One","sans-serif";
color:black;
mso-themecolor:text1;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span color="windowtext" style="font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">ဘီယာကို ဘာကြောင့် ဖန်ခွက်နဲ့ထည့်ပြီး သောက်သင့်တာလဲ?<br /> </span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span color="windowtext" style="font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span></b><span color="windowtext" style="font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZFxxeFcXUomWoeAn6h1oO1K5fBVuLm_-HqVdF9LsHHUIl3ofglp1OSVDRHAive9iDIIjDpvdl_X9mxzvWxj8XRZy1ivDIDST6vT2bvxnqRhaW7Y7Gd6_8Zljkf9HyCsDuGe81QgOOt-Q/s1600/beer+content.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZFxxeFcXUomWoeAn6h1oO1K5fBVuLm_-HqVdF9LsHHUIl3ofglp1OSVDRHAive9iDIIjDpvdl_X9mxzvWxj8XRZy1ivDIDST6vT2bvxnqRhaW7Y7Gd6_8Zljkf9HyCsDuGe81QgOOt-Q/s640/beer+content.jpg" width="640" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<span color="windowtext" style="font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">ဒီခေတ်မှာတော့ ဘီယာဟာ သတ္တုဘူး (သို့) ပုလင်းနဲ့ ရောင်းချတဲ့ ဘီယာရှိသလို ၊ စည်ထဲကနေ ခွက်ခြင်နဲ့ရောင်းတဲ့ ဘီယာလည်း ရှိပါတယ်။ ဆိုင်မှာ ခွက်နဲ့ဝယ်သောက်တဲ့အခါ ဖန်ခွက်နဲ့ ထည့်ပေးပေမယ့် ကိုယ့်ဘာသာကိုယ် စတိုးဆိုင်ကနေ ဝယ်ရင်တော့ သတ္တုဘူး(သို့) ပုလင်းနဲ့ ဖြစ်ပါတယ်။ ဘယ်လိုပဲဖြစ်စေ ဘီယာကိုသောက်တဲ့ အခါ ဖန်ခွက်နဲ့ ထည့်ပြီး သောက်ဖို့ အတွက် လေ့လာသူတစ်ချို့က အကြံပေးထားတာရှိပါတယ်။ </div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">.</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">ဘီယာကို ဘာကြောင့်ဖန်ခွက်နဲ့ထည့်ပြီး သောက်သင့်သလဲဆိုတဲ့ အကြောင်းအရင်း (၃) ချက်ရှိနေပါတယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">အဲဒါတွေကတော့…</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">- အနံ့ နဲ့ အရသာ ကို ကောင်းစွာခံစားနိုင်ဖို့</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">- အမြင်ကြောင့်သောက်ချင်စိတ်ဖြစ်မှုကို အထောက်အပံ့ဖြစ်စေဖို့။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">- အမြုပ်ရဲ့အထောက်အပံ့</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">တို့ပဲဖြစ်ပါတယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">.</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">[အနံ့ နဲ့ အရသာ ကို ကောင်းစွာခံစားနိုင်ဖို့]</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">----------------------------------------------</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">Taste ဆိုတဲ့အရသာကိုခံစားမှုဟာ အနံပါဝင်မှပဲ ပြီးပြည့်စုံမှာပဲဖြစ်ပါတယ်။ အစားအသောက်တွေကို အရသာခံတဲ့အခါ နှာခေါင်းသာပိတ်နေမယ်ဆိုရင် ပြီးပြည့်စုံတဲ့ အရသာခံစားမှုကိုဖြစ်ပေါ်စေမှာမဟုတ်ပါဘူး။ ဒါကြောင့် အနံ့ဟာအရသာနဲ့တွဲလျက်ရှိနေပါတယ်။ ဘီယာကို ဖန်ခွက်နဲ့ထည့်ပြီးသောက်ခြင်းအားဖြင့် ဘီယာရဲ့အရသာနဲ့အတူ ဘီယာအနံ့ကိုလည်း ခံစားနိုင်တာကြောင့် ကောင်းမွန်တဲ့ဘီယာရဲ့ အရသာကိုပြည့်စုံစေမှာဖြစ်ပါတယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">.</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">[အမြင်ကြောင့်သောက်ချင်စိတ်ဖြစ်မှုကို အထောက်အပံ့ဖြစ်စေဖို့]</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">----------------------------------------------------------------------</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">ဒီနေရာမှာ မျက်လုံးနဲ့သောက်တယ်လို့ တောင် တင်စားပြီးပြောလို့ရနိုင်ပါတယ်။ ဖန်ခွက်ထဲမှာရှိနေတဲ့ ဘီယာရဲ့အရောင်အသွေးကလည်း စိတ်ကိုပိုလို့ တပ်မက်မှုဖြစ်စေပါတယ်။ စမ်းသပ်ကြည့်နိုင်ပါတယ်။ မတ်ခွက်တစ်ခွက်ထဲကို ထည့်ထားတဲ့ ဘီယာရယ် ၊ ပုလင်းတစ်လုံးထဲက ဘီယာရယ် ၊ ဖန်ခွက်အကြည်ထဲမှာ ဝင်းဝင်းပပရှိနေတဲ့ ဘီယာတွေရယ်၊ သုံးခုယှဉ်ချပြီးသာ ကြည့်ကြည့်လိုက်ပါ။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">.</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">[အမြုပ်ရဲ့အထောက်အပံ့]</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">----------------------------</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">တချို့ကတော့ ပုလင်းထဲကဖြစ်စေ ၊ စည်ထဲကဘီယာကို ဂေါက်တံကနေ ထည့်တဲ့အခါဖြစ်စေ အမြုပ်မထအောင် ထည့်တတ်တာကို ကျွမ်းကျင်မှုတစ်ရပ်အဖြစ် ဂုဏ်ယူချင်ကြတယ်။ ဒါပေမယ့် ဘီယာဟာ အမြုပ်ထမှ ဘီယာပီသပါတယ်။ ဘီယာကို ခွက်ထဲလောင်းထည့်လိုက်တဲ့အခါ ထလာတဲ့ အမြုပ်တွေဟာ သောက်ချင်မှုကို ဖြစ်စေတဲ့ တကယ့်အထောက်အပံ့ပါပဲ။ အမြုပ်ဟာ ဘယ်လိုစွမ်းဆောင်ပေးသလဲ? ဟုတ်ကဲ့၊ အမြုပ်ဟာ ရနံ့ကိုပိုပိုလှိုင်စေပါတယ်။ ဖန်ခွက်နဲ့သောက်ခြင်းကြောင့် ဘီယာအနံ့ကိုကောင်းစွာသိရှိခံစားနိုင်မှုကို အထောက်အပံ့ပေးပါတယ်။ ဒါ့အပြင် ခွက်ထဲမှာ ဘီယာအမြုပ်ထနေတာကြောင့်လည်း အမြုပ်နဲ့အတူကြွတက်နေတဲ့ ဘီယာရဲ့အနံ့အမျိုးအစားကိုလည်း အလွယ်တကူနဲ့ သိရှိနိုင်ကာ၊ မတူကွဲပြားတဲ့ ဘီယာအနံ့တွေကိုလည်း ခွဲခြားနိုင်မှာဖြစ်ပါတယ်။ ဒါဟာ ခွက်ထဲမှာ အမြုပ်ထခြင်းကြောင့်ဖြစ်လာတဲ့ အကျိုးကျေးဇူးတွေပါပဲ။ အထက်မှာလည်း ဘီယာရဲ့အနံ့ဟာ သောက်ချင်စိတ်ဖြစ်မှုကို ပိုမိုလာစေတယ်လို့ ဆိုထားတယ်မဟုတ်ပါလား။ ဘီယာအမြုပ်ထခြင်းဟာ အနံ့ကိုပိုမိုရရှိစေတာကြောင့် သောက်သုံးတဲ့အခါ တကယ်ကို ကောင်းမွန်တဲ့ အထောက်အပံ့ဖြစ်စေမှာ အမှန်ပါပဲလေ။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">.</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">ကျော်ညိုသွေး</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;"><br /></div></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-40380376178527785452017-03-02T20:24:00.006-08:002021-03-28T09:27:56.982-07:00အရှောင်အတိမ်းကောင်းကောင်းနဲ့ ဝေဖန်မယ်<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">အရှောင်အတိမ်းကောင်းကောင်းနဲ့ ဝေဖန်မယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">=========================</div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">လူတွေအမြဲတမ်းပြောတတ်ကြတယ်။ ဝေဖန်တာမခံနိုင်ရင် မတိုးတက်ဘူးဆိုတာမျိုးပေါ့။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">တကယ်တမ်း သူတို့ကို စိတ်ရင်းအတိုင်းဝေဖန်လိုက်လို့ မခေါ်နိုင်၊ မပြောနိုင် ဖြစ်သွားကြတာလည်း အများကြီးပါပဲ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">တကယ်တမ်းတော့ လူဆိုတာ အဝေဖန်မခံနိုင်ဆုံး၊ ထောက်ပြတာ မခံနိုင်ဆုံး သတ္တဝါပဲ။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဒါကြောင့် ဝေဖန်တာတွေ ၊ ထောက်ပြတာတွေ လုပ်တဲ့အခါ လူတွေရဲ့စိတ်မှာ ဝေဖန်လို့ ဝေဖန်မှန်းမသိအောင် တစေ့တစောင်းနဲ့ ဝေဖန်တာမျိုးကို လုပ်ကြတာပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အဲဒီတော့..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘဝမှာ လူတွေနဲ့ ပေါင်းသင်းဆက်ဆံရတာ အဆင်မပြေဘူးဆိုခဲ့ရင် ကိုယ်ကိုယ့်ကို ပြင်ဆင်လိုက်ဖို့က လူတွေကို မဝေဖန်ပါနဲ့။ လူတွေဟာ ဝေဖန်တာမကြိုက်ပါဘူး ဆိုတာကို အမြဲတမ်း သတိရှိရှိနဲ့ ပြုမူဖို့ပါပဲ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဝေဖန်တာနဲ့ ပတ်သက်ပြီး တခါတလေမှာ အကျဉ်းအကျပ်ဖြစ်ရတဲ့ ကိစ္စတွေလည်းရှိတတ်တယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဒါကတော့ သူတို့ လုပ်သမျှကို အမြင်သုံးသပ်ဝေဖန်တာမျိုး လုပ်စေချင်တဲ့သူတွေနဲ့ တွေ့ရတဲ့အခါမျိုးမှာပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အဲဒီလို မဝေဖန်ရင်လည်း လူတွေက မကြိုက်ကြပြန်ဘူး။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">လူတွေနဲ့ ပေါင်းသင်းဆက်ဆံရတာဟာ သိပ်ကို ခက်ခဲပါတယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">စိတ်ရင်းအတိုင်းဝေဖန်လည်း မကြိုက်တဲ့သူရှိသလို၊ မဝေဖန်ချင်ဘူးပြောရင်/မဝေဖန်ရင်လည်း </div><div dir="ltr" trbidi="on">စိတ်ဆိုး၊ စိတ်ခုတတ်တဲ့ လူအမျိုးအစားတွေရှိတဲ့အခါ မယုတ်မလွန်ဝေဖန်တာမျိုးကို ပြုလုပ်ဖို့ပါပဲ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">တချို့က သူတို့ တစ်ခုခုလုပ်ထားတာရှိရင်၊ ဥပမာ အဝတ်အစားတစ်ခုခု ဝတ်လာတာရှိရင် ကြည့်ပြီး အသိအမှတ်ပြုတာခံချင်တယ်။ တချို့က ထုတ်ကို ထုတ်ပြောလာတယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘယ်လိုလဲ လှလားပေါ့။ မလိုက်ဘူးပြောလို့မဖြစ်ဘူးလေ။ ချွတ်ပစ်လိုက်လို့မှမရတာ။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">အဲဒီတော့ သွယ်ဝိုက်ပြီး ပြောဖို့လိုအပ်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">"ဒီအဝတ်အစားလေးနဲ့ လိုက်လား" လို့မေးရင်..</div><div dir="ltr" trbidi="on">လိုက်တယ်၊ မလိုက်ဘူး၊ လှတယ် မလှဘူး ဆိုတာထက်..</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">"ဒီလိုဝတ်ရတာ ကြိုက်လား၊ အမြင်တော့ဆန်းတယ်၊ ဘယ်ကဝယ်တာလဲ၊ ကိုယ်တိုင်ချုပ်တာလား ၊ လက်ရာသပ်ရပ်တယ်နော်" စသည်ဖြင့် အဝေ့အဝိုက်ကလေးတွေနဲ့ မယုတ်မလွန်လေးတွေ ပြောပေးတဲ့အခါ ဝေဖန်တာခံချင်တဲ့သူ အနေနဲ့ စိတ်မှာဝေဖန်တာခံရသလိုလို ၊ ကောင်းတယ်လို့ ပြောတာခံရသလိုလို ဖြစ်ပြီး ကိုယ့်အတွက်လည်း အငြိုငြင်မခံရတော့ဘူးပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">စိတ်ထဲသတိပြုရမှာက စိတ်ရင်းအတိုင်းဝေဖန်ရင် စိတ်ဆိုးတတ်တဲ့သူတွေရှိသလို၊ </div><div dir="ltr" trbidi="on">မဝေဖန်ပြန်ရင်လည်း စိတ်ဆိုးတတ်တဲ့သူတွေကြားမှာ ကိုယ့်ရဲ့ ပါးနပ်မှုတစ်ခုနဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဝေ့ဝေ့ဝဲဝဲနေတတ်ဖို့လည်း လိုအပ်တယ်ဆိုတာကိုပါ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျော်ညိုသွေး</div></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-62974404327076035202017-02-12T00:50:00.003-08:002021-03-28T09:28:37.459-07:00လမ်းကြောင်းမတူတဲ့ အောင်မြင်မှုအပေါ် အားကျစိတ်မဖြစ်ပါနဲ့။<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><div dir="ltr" trbidi="on">လမ်းကြောင်းမတူတဲ့ အောင်မြင်မှုအပေါ် အားကျစိတ်မဖြစ်ပါနဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">=================================</div><div dir="ltr" trbidi="on"> လူတွေဟာ ဘဝဖြစ်လာကတည်းက ကိုယ့်ရဲ့ဘဝ၊ ကိုယ့်ရဲ့ ဗီဇစိတ်အခြေအနေနဲ့ သက်ဆိုင်တဲ့ ဘဝနေထိုင်မှုလမ်းကြောင်းဆိုတာရှိပါတယ်။ ဘဝမှာဖြစ်လာတဲ့ ရည်ရွယ်ချက်တွေ ၊ ရည်မှန်းချက်တွေဟာလည်း အဲဒီလို ဘဝအခြေအနေနဲ့ ဗီဇစိတ်အခြေအနေပေါ်မှာမူတည်ပြီး ဖြစ်ပေါ်လာခဲ့ကြတာပါပဲ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ရည်ရွယ်ချက်ရှိတဲ့လူတိုင်းမှာ ကိုယ်သွားရမယ့်လမ်းကြောင်းဆိုတာရှိပါတယ်။ အဲဒီလမ်းကြောင်းကို ဖြောင့်ဖြောင့်တန်းတန်းလျှောက်ဖို့ဆိုရင် ကိုယ့်ရည်မှန်းချက်လမ်းကြောင်းတူ ပေါ်မှာ လျှောက်လှမ်းနေတာ မဟုတ်တဲ့လူတွေ ရဲ့ တိုးတက်မှုကိုကြည့်ပြီး သိမ်ငယ်စိတ်ကို ဖျောက်ထားမှရပါလိမ့်မယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကိုယ်ကဖြစ်ချင်တာကတမျိုး၊ လုပ်နေရတာတမျိုးဆိုတာမျိုး ဘဝမှာ တခါတလေကြုံရတတ်ပါတယ်။ ကိုယ်ရဲ့ရည်မှန်းချက်ကို အကောင်အထည်မဖော်နိုင်သေးခင်မှာ လှေကားထစ်အနေနဲ့ ကိုယ့်ရပ်တည်မှုကို ယိုင်နဲ့မသွားအောင်ဆိုတဲ့ အနေနဲ့ တခြားနယ်ပယ်တစ်ခုခုမှာ လုပ်ကိုင်နေရတာမျိုး ရှိနေတဲ့အခါ အဲဒီနယ်ပယ်မှာရှိတဲ့ သူတွေရဲ့ အောင်မြင်မရရလာဒ်တွေကို အားကျပြီး ကိုယ့်ရဲ့ရည်မှန်းချက်အတွက် ကြိုးစားမှုအပေါ် လျော့တိလျော့ရဲစိတ်ဖြစ်လာတတ်တာဟာ သဘာဝပါပဲ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကိုယ်က စာရေးဆရာဖြစ်ချင်တယ်။ ဒါပေမယ့်လည်း ကိုယ်ဝင်လုပ်နေတဲ့ အလုပ်က Marketing ကုမ္ပဏီဖြစ်နေတယ်။ အဲဒီမှာ ကိုယ့်ဘေးက တခြားလူတွေက ရာထူးတွေတိုးသွားတယ်၊ လစာတွေများသွားတယ် စသည်ဖြင့် တိုးတက်မှုတွေရှိနေတာကို ကြည့်ပြီး သိမ်ငယ်စိတ်မဝင်ဖို့တော့လိုပါတယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ကိုယ်က ဘာဖြစ်ချင်တာလဲဆိုတာပေါ်မူတည်ပြီး ကိုယ်ရောက်တဲ့နေရာမှာ အကောင်းဆုံးလုပ်ဖို့လိုပါတယ်။ ကိုယ်သွားတဲ့လမ်းကြောင်းနဲ့ သူသွားတဲ့လမ်းကြောင်းနဲ့မတူရင် ဘဝမှာ ပြန်ရချက်တွေ ၊ ရာထူးတွေ ၊ ဝင်ငွေတွေ မတူတာကိုလည်း သတိပြုရပါမယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကိုယ့်လမ်းကြောင်းဆိုတာ ကိုယ်က ဒီအလုပ်တစ်ခုကို လုပ်ရင် ဘဝမှာ တစ်သက်လုံးပျော်ရမယ်။ ဒီအလုပ်က ဝင်ငွေရတဲ့အခါ ကိုယ့်ရဲ့ယုံကြည်မှုတွေ</div><div dir="ltr" trbidi="on">တိုးလာမယ် စသည်ဖြင့် ကိုယ့်ကို ကျေနပ်နှစ်သိမ့်မှုပေးနိုင်တဲ့ အလုပ်ပါ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကိုယ် ကိုယ်တိုင်လျှောက်တဲ့လမ်းရဲ့ခက်ခဲမှုကို ကိုယ်တိုင်သိပါတယ်။ ကိုယ့်လမ်းကြောင်းနဲ့ သူ့လမ်းကြောင်းမတူရင် အတွေ့အကြုံလည်းမတူသလို နယ်ပယ်လည်း မတူပါဘူး။ ကိုယ့်လမ်းကြောင်းကို ကိုယ်တွေးတာသာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ကိုယ့်ရည်မှန်းချက်ဆီကိုရောက်ဖို့ ခွန်အားဖြစ်စေမှာပါ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကိုယ် ကိုယ်တိုင်လည်း သူများရဲ့ ဖြစ်ထွန်းမှုကိုကြည့်ပြီး ကိုယ့်ရည်ရွယ်ရာလမ်းကြောင်းကို မေ့သွားလောက်တဲ့အထိအားကျနေခဲ့မိတယ်။ အဲဒီအခါ ကိုယ့်ရည်မှန်းချက်ကို သွားမယ့်ခြေလှမ်းတွေ တုန့်နှေးကုန်တော့တာပေါ့။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">သူတပါးရဲ့ အောင်မြင်မှုကို ကြည့်ပြီး ကိုယ့်ကိုယ်ကို အားမလိုအားမရဖြစ်တာဟာ ကိုယ့်ရည်ရွယ်ရာလမ်းကြောင်းကိုခဏတာမေ့သွားခြင်းပါပဲ။ အဲဒီအခါ စိတ်ဓါတ်တွေကျလာမယ်။ စိတ်ဓါတ်တွေကျလာတဲ့အခါ ကိုယ့်အောင်မြင်မှုအတွက် ဖြည့်ဆည်းရမယ့်အတွေ့အကြုံတွေ အလေ့အကျင့်တွေကို လုပ်ဆောင်ဖို့ ပေါ့လျော့လာပါလိမ့်မယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အဓိက က ကိုယ့်ကိုယ်ကိုသာရှေးရှုဖို့ လိုအပ်တာပါ။ မဖြစ်နိုင်သေးတဲ့ ရည်ရွယ်ချက်တွေ ၊ ပန်းတိုင်တွေဟာ ကိုယ့်ကို စောင့်နေကြတာပါ။ လမ်းခုလတ်မှာ သူတပါးရဲ့အောင်မြင်မှုကိုကြည့်နေမယ်ဆိုရင်တော့ ရည်ရွယ်ရာဆီ ရောက်ဖို့ အနည်းငယ်နှေးနေဦးမှာဖြစ်ပါတယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">သူလည်း သူ့ဘဝသူ့ရည်ရွယ်ချက်လမ်းကြောင်းပေါ်မှာလျှောက်နေတာဖြစ်တယ်။ သူ့လမ်းကြောင်းပေါ်မှာ လျှောက်လှမ်းရင်း သူ့အတွေ့အကြုံနဲ့သူရှိနေတာဖြစ်သလို ၊ ကိုယ်ကိုယ်တိုင်လည်း ကိုယ့်အတွေ့အကြုံနဲ့ ကိုယ်ပါပဲ။ ဒါကိုနားလည်ထားမယ်ဆိုရင် ကိုယ့်ရည်မှန်းချက်အတွက် ကိုယ်ကိုယ်တိုင်ဖြည့်ဆည်းရမယ့် အတွေ့အကြုံကောင်းတွေကို ရှာဖွေဖြည့်ဆည်းပြီး ကိုယ့်ရည်မှန်းချက်ပန်းတိုင်ဆီကို အရောက်လှမ်းနိုင်မှာပါ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဒါကြောင့် ကိုယ့်ဘဝကိုယ်တွေးပါ။ ကိုယ့်သဘာဝနဲ့ မတူတဲ့ လမ်းကြောင်းတွေကို မငေးပါနဲ့။ သိမ်ငယ်စိတ်ဝင်လာတတ်ပါတယ်။ သိမ်ငယ်စိတ်ဟာ တိုးတက်မှုလမ်းကြောင်းကို သိပ်ကို အတားအဆီးဖြစ်ပါတယ်။ ကိုယ့်ရဲ့ တက်ကြွမှုကိုလည်း ဆုတ်ယုတ်စေပါတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကိုယ်တိုင်.. စိတ်ဓါတ်တွေသိပ်ကျနေတဲ့အခါ၊ ကိုယ့်ဘေးကချင်းချင်းတွေရဲ့ အောင်မြင်မှုကိုမြင်ရတဲ့အခါ ကိုယ့်စိတ်မှာဖြစ်ရတဲ့ သိမ်ငယ်နာကျင်မှုကို ဒီလိုနည်းလမ်းနဲ့ပဲ စဉ်းစားကျော်ဖြတ်ရပါတော့တယ်။ သူတို့အနေနဲ့ သူတို့ ဘဝ ၊ သူတို့ ဗီဇ ၊ သူတို့ဝါသနာနဲ့ သူတို့လမ်းကြောင်းဟာ ဘယ်လိုမျိုးလဲ ဆိုတာကို သိရှိပြီးတဲ့နောက် ကိုယ့်လမ်းကြောင်း၊ ကိုယ့်ဝါသနာ ၊ ကိုယ့်ဗီဇနဲ့ ကိုယ်ရဲ့ ရည်မှန်းချက်အတွက် ရှေ့ဆက်ရမယ့် နည်းလမ်းတွေကို စဉ်းစားခဲ့ရတယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျော်ညိုသွေး</div></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-13685154826075388882017-02-06T19:45:00.002-08:002021-03-28T09:29:22.241-07:00ဟယ်လင်ရဲ့ကမ္ဘာ<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><h2 style="text-align: left;">ဟယ်လင်ရဲ့ကမ္ဘာ</h2><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အနက်ရောင်ပန်းတွေကြားထဲကလှမ်းမြင်ရတဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဟယ်လင်ရဲ့ နိုင်ငံတော်ဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဖြူလွလွ အဝတ်စတွေ တလွင့်လွင့်နဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အလွမ်းဆိုတာ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">နှစ်ပါးသွားပြဇာတ်ကိုကြည့်လို့ရတဲ့..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကြည်နူးမှုမျိုးလိုမဟုတ်ဘူးဆိုတာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းသိလောက်ရဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အကြွေစေ့တွေ ပစ်မြှောက်လိုက်တိုင်း</div><div dir="ltr" trbidi="on">ပြန်ကျလာတာက..</div><div dir="ltr" trbidi="on">တကူးတက မိုးရေတွေပဲ</div><div dir="ltr" trbidi="on">လက်ဖဝါးထဲမှာ မီးတောင်တွေထည့်သိမ်းထားတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကြမ်းတမ်းပါစေ သည်းခံမယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">လူဖြစ်ရတဲ့ ဘဝထဲက ခက်ခဲမှုတစ်ခုပဲ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဝင်္ကပါတွေထဲက..</div><div dir="ltr" trbidi="on">နှင်းဆီပန်းအကြွေတွေမြင်တိုင်း</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငတ်မွတ်နေတဲ့ အပြုံးကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘယ်လိုအငွေ့ပျံပစ်စေခဲ့ရသလဲ</div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းသိတယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းသိမယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းလည်း သိလောက်ရဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ကိုယ်ငါလည်း ခွင့်မလွှတ်ဘူး။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ညတွေအပေါက်ပေါက်အပြဲပြဲဖြစ်နေခဲ့ရတာလည်း </div><div dir="ltr" trbidi="on">ခွင့်မလွှတ်ဘူး။</div><div dir="ltr" trbidi="on">လမ်းဆုံးပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘူတာရုံအိုလေးထဲ ကျန်နေခဲ့ပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကြယ်ကြွေနေတဲ့..</div><div dir="ltr" trbidi="on">အိပ်မက်တွေထဲက မင်းနှုတ်ခမ်းပင်လယ်ကို</div><div dir="ltr" trbidi="on">လက်ပစ်ကူးရင်း ငါကျရှုံးခဲ့ပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ရင်ကွဲပက်လက်နွေထဲက</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့အော်ဟစ်သံတွေတဆုံးမှာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">စပါးနှံတွေရင့်မှည့်ကုန်ကြပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">မိုင်များစွာအဝေးဆီ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">တေးသံတွေ ခရီးထွက်သွားကြ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဟန်းနီးမွန်းဆိုတဲ့ စကားလုံးကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့အဘိဓါန်ထဲက စာမျက်နှာတွေထဲ </div><div dir="ltr" trbidi="on">စုတ်ဖြဲလို့ထားခဲ့မယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">နှစ်ပါးသွားပြဇာတ်ဆိုတာ.. </div><div dir="ltr" trbidi="on">ထိုင်ငေးဖို့မဟုတ်ဘူး။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကိုယ်တိုင်ပါဝင်ကပြဖို့ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဆန္ဒတွေ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဟောဒီကမ္ဘာထဲမှာ နစ်မြုပ်ဝင်နေခဲ့တာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">အသင်္ချေကြာခဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါမင်းကို အော်ခေါ်နေခဲ့တာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">အသင်္ချေကြာခဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">တစ်မိနစ်၊ တစ်စက္ကန့်လေးတွေကြားထဲမှာတောင် </div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းအသံကို ငါရှာမတွေ့နိုင်တော့ဘူး။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကံကြမ္မာကို ကြိုဖတ်လို့ရရင်</div><div dir="ltr" trbidi="on">တိမ်တွေဖြစ်ထွန်းလာတဲ့အထိ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ကိုယ်ငါ ကျောက်ချလို့ထားခဲ့မိမှာပဲ</div><div dir="ltr" trbidi="on">တွေးတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဒီမြစ်ကို ငါမကူးခတ်လိုက်ရဘူး</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါးတွေကို ငါမြင်တယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဒီတောင်တန်းတွေကို ငါငေးမောရုံပဲ ကျေနပ်ခဲ့ရ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းလည်းသိမှာပဲ</div><div dir="ltr" trbidi="on">သံခြေကျင်းခတ်ထားတဲ့ လူ့ဘဝအဖြစ်ကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါကြိမ်ကြိမ်ငြင်းဆန် </div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါအကြိမ်ကြိမ် လက်ခံခဲ့ရ</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကြမ်းတမ်းလွန်းတဲ့ နူးညံ့မှုကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဇလီဖားတုံးတွေလို မျိုသိပ်ခဲ့ရ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ရင်ဝအထိတက်လာတဲ့ ဆန္ဒကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျောက်ထွင်းကျိန်စာအဖြစ်စတေးပစ်ခဲ့ရ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျောက်တုံးတွေထဲမှာ ငါ့အတ္တတွေ နစ်ဝင်နေတယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">အဖြစ်အပျက်တွေဟာ ပုံပြင်ဆန်လွန်းနေတယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">မိုးရေစက် တစ်စက်ချင်းစီတိုင်းရဲ့အဇ္ဖျတဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">မှောင်မိုက်နေတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကဗျာဆန်သော နေ့ရက်တွေ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကြာဖြူတွေလိုပွင့်ခဲ့ပြီး ကျောက်ဖြစ်သွားခဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့အာရုံတွေဟာ စွန်တစ်စင်းလို ပြတ်ကျခဲ့ပါပြီ</div><div dir="ltr" trbidi="on">သူရဲကောင်းဆန်တဲ့ သီချင်းကို ငါမုန်းခဲ့ပါပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ပျော်ရွှင်ခြင်းတံဆိပ်ခတ်နှိပ်ထားတဲ့ ဖန်ခွက်အလွတ်တွေထဲ</div><div dir="ltr" trbidi="on">သိမ်းပိုက်ခြင်းဝိုင်နီနီတွေ ထည့်သောက်ရင်း</div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းတစ်ယောက် မူးရီလို့နေပြီလား။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အဆိပ်တွေကို ကြည်ဖြူတတ်သွားတော့မယ့် မင်းရဲ့ အနာဂတ်ကို</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါကြိုမသိနိုင်တော့ဘူး။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ပိုးပုရွက်ကောင်တွေရဲ့ ကိုက်ခဲမှုက</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့အနားယူချိန်တွေကို သိမ်းပိုက်သွားပြီးတဲ့နောက်ပိုင်း</div><div dir="ltr" trbidi="on">ချိပ်ပိတ်ထားခဲ့တဲ့ တံခါးကို ဖျက်စီးပစ်ချင်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းကတော့ နောက်ကျနေတဲ့ ပျော်ရွှင်မှုထဲမှာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျွဲတစ်ကောင်လို လူးနေတော့မယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကြာဖြူတွေကို လှောင်ရယ်နေတော့မယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">အမှားတွေဟာ အမှန်တွေပဲလို့ ယူဆနေတော့မယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">မစွန့်လွှတ်နိုင်ဘူးဆိုတဲ့ နိုင်ငံကို</div><div dir="ltr" trbidi="on">ပျော်ရွှင်ခြင်းနဲ့ အလျော်အစားလုပ်နေတော့မယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">အတိတ်ကို သတိရနေတဲ့အခါ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ပျော်ရွှင်ခြင်းဆိုတာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">နောက်ကျခြင်းလို့ အမည်တပ်နေတော့မယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">လူဖြစ်ရခြင်းက ပင်ပန်းလွန်းတယ်လို့ထင်တယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဖိနပ်တစ်ရံဟာ အိပ်မက်တွေကို အရောင်တင်ပေးတယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ခွင့်လွှတ်စိတ်နဲ့ စုတ်ဖြဲခဲ့တဲ့ ကဗျာတစ်ပုဒ်ရဲ့ ပြာတွေကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">လှလှပပငေးနေလိမ့်မယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">တိမ်ဝါတွေထွန်းတဲ့ ညနေထဲက..</div><div dir="ltr" trbidi="on">တနယ်တကျေးဆန်တဲ့အရပ်ကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">အထီးကျန်ကျန်ငေးမောဖို့လည်းမလိုတော့၊</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငုဝါတွေ တဖြည်းဖြည်းပွင့်လာမယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">သံဝေဂတွေ တဖြည်းဖြည်း ရလာမယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">မှန်တွေဟာ မင်းသံသယကို ဖြေလျော့ပေးလိမ့်မယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">အလိုမရှိသော နှုတ်ခမ်းရဲ့ ပုံပြင်ဆန်ဆန် တေးဂီတကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">ယစ်မူးသာယာနေလိမ့်မယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">နှစ်ပါးသွားပြဇာတ်ထဲက မင်းသမီးလေးလို </div><div dir="ltr" trbidi="on">အကအလှတွေနဲ့ ရင်တကာကို တုန်ရင်စေခဲ့ပြီးနောက်</div><div dir="ltr" trbidi="on">နှစ်ပါးသွားပြဇာတ်ဆန်ခဲ့တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းရဲ့ လျှို့ဝှက်သောဂီတကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါနားထောင်ခဲ့သင့်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါဟာ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းကိုယ်တိုင်ထွေးပိုက်တီးခတ်နေခဲ့တဲ့ </div><div dir="ltr" trbidi="on">တူရိယာတစ်လက်လည်း ဖြစ်သင့်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အချိန်တွေကုန်လွန်ခဲ့ပါပြီ</div><div dir="ltr" trbidi="on">လောင်းလှေကလေးဟာ လကမ္ဘာဆီခရီးထွက်ခဲ့ပါပြီ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါယစ်မူးနေသော အမှောင်တွေဟာလည်း အက်ကွဲခဲ့ပါပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကံကြမ္မာဟာ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">စစ်သူကြီးတစ်ယောက်လို ငါ့ရင်ကိုပျက်စီးစေဖို့ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဗျူဟာတွေကျွမ်းကျင်လွန်းလှရဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">မှောင်မိုက်သောတွင်းထဲက ဖားငယ်ကလေးလို</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါဟာ သိမ်ငယ်မှုပန်းပွင့်တို့ တလွှားလွှားပွင့်ဝေလို့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ယူကလစ်တောနဲ့ တူပါသော </div><div dir="ltr" trbidi="on">အခက်အလက်ကလေးရေ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">စွန့်လွှတ်ခြင်းကျမ်းစာဟာ သက်ဝင်ပြောင်မြောက်ခဲ့ပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">နေ့အလင်းနဲ့တူသော ချစ်ခြင်းမေတ္တာထဲမှာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ညရဲ့အငွေအသက်တွေရောနှော၊</div><div dir="ltr" trbidi="on">အရာရာဟာ သမိုင်းပုံပြင်ဆန်ခဲ့ပါပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါဟာ သက်ရှိလား၊ သက်မဲ့လား မသိတော့၊</div><div dir="ltr" trbidi="on">နံရံပေါ်က..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ချစ်ခြင်းဖွဲ့စာသားတွေကို ငေးမောရင်း</div><div dir="ltr" trbidi="on">ခေတ်အဆက်ဆက်ချစ်သူတွေရဲ့ သင်္ကေတတွေထဲမှာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">အမည်မဲ့သူရဲကောင်းကြီးဖြစ်နေခဲ့တဲ့ အကြောင်း</div><div dir="ltr" trbidi="on">နေ့ကိုလည်း ပြောပြ၊ ညကိုလည်း ပြောပြ</div><div dir="ltr" trbidi="on">လေထုထဲက ပန်းရနံ့တွေကိုလည်း ပြောပြ</div><div dir="ltr" trbidi="on">လမ်းဘေးမှာ လေလွင့်နေတဲ့..</div><div dir="ltr" trbidi="on">တိရိစ္ဆာန်ကလေးတွေနဲ့ စကားစမြည်မှာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့အတိတ်တို့အတွက် ရွာတဲ့မိုးတွေသည်းခဲ့ရတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အခုထိပါပဲ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့တူရိယာတွေမှာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဆင်မြန်းထားခဲ့တဲ့ သတ္တုုကြိုးတွေထဲ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းဝိဉာဉ်တွေ နစ်ဝင်လို့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အနုသုခုမတွေ ပျောက်ဆုံးတဲ့အခါ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဟောင်းနွမ်းလေးသော ပြက္ခဒိန်တွေကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">အပြန်ပြန်လှန်ရှာဖွေမိတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">နေ့၊ ရက် ၊ သက္ကရာဇ်တွေ လွန်းသီတဲ့ ကြိုးနဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ကမ္ဘာကိုချည်ခဲ့တဲ့ ပွင့်ဖတ်လွှာတွေထဲ </div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းမျက်နှာတွေ အကြိမ်ကြိမ် မြင်မက်ခဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ခြောက်သွေနေတဲ့ သစ်ပင်တွေဟာ ငါ့အကကို ခိုးယူသွားတယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">တိတ်ဆိတ်နေတဲ့ ညရဲ့လမ်းတွေဟာ ငါ့အထီးကျန်မှုကို ခိုးယူသွားတယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">လစ်ဟာနေတဲ့ ဝိုင်ပုလင်းတွေဟာ ငါ့မျက်ရည်ကို ခိုးယူသွားတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">နေ့ရက် မနက်တွေရောက်တိုင်း</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ရင်ခုန်သံအလံတော်ဟာ စိုစွတ်နေလျက်..</div><div dir="ltr" trbidi="on">တလွင့်လွင့်မလူနိုင်တော့ပါ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">သစ်ရွက်တွေခေါ်ဆောင်ရာအတိုင်း</div><div dir="ltr" trbidi="on">မြို့ရဲ့ခြောက်ကပ်နေတဲ့ အပိုင်းတွေဆီရောက်တဲ့အခါ</div><div dir="ltr" trbidi="on">လမ်းမတွေထဲ နစ်မြုပ်နေတဲ့ ကျောက်စရစ်ခဲတွေထဲမှာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ကိုယ်ငါရှာဖွေနေရပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">လမ်းတွေဟာဝေးတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါအလွတ်ကျက်မှတ်ထားတဲ့ မြေပုံတွေရဲ့ ရတနာသိုက်ဆီ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘယ်သူက အရင်ရောက်နှင့်တာလဲ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ကိုညွှန်ပြနေတဲ့ လက်တွေဟာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘယ်ဆီက လာခဲ့ကြတာလဲ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ကိုမပြုစားနိုင်တော့တဲ့ ငုဝါတွေဟာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">အက်ကွဲနေကြ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အသီးအနှံတွေဟာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">အဆိပ်အပင်းတွေအဖြစ် ပြောင်းလဲသွားကြ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ရမ္မက်အတွက် မော့သောက်တဲ့ </div><div dir="ltr" trbidi="on">အဝါရည်တွေအကုန်လုံး ဆွံ့အသွားကြ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အကြည်ရောင်တွေဟာ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကန္တရထဲက သဲတွေနဲ့ လူးလှိမ့်လို့..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငိုယိုအော်ဟစ်ကြ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဆူးပင်တွေဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ခြေကုန်လက်ပန်းကျနေကြ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">တိမ်တွေဟာ မာကျောလို့</div><div dir="ltr" trbidi="on">မြေပြင်ဟာ အငွေ့ပျံကုန်ကြတဲ့ </div><div dir="ltr" trbidi="on">အဲဒီလိုအချိန်အခိုက်အတန့်တွေသာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">တစ်ကိုယ်ရည်တကာယ ညတွေကို</div><div dir="ltr" trbidi="on">စည်းနှောင်ထားကြတော့တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းသိရဲ့လား</div><div dir="ltr" trbidi="on">သိလောက်ပါ့မလား</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဝေးကွားခြင်းဆိုတာရဲ့အနောက်မှာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဝေးကွာခြင်းလှိုင်းတွေ တဝုန်းဝုန်းရိုက်ခတ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့နွားခြေရာခွက်ဟာ မုန်တိုင်းကမ္ဘာထန်ခဲ့ပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">မခံနိုင်ဘူး..</div><div dir="ltr" trbidi="on">အရူးတစ်ပိုင်းဆိုတဲ့ ဂီတဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">တရားလက်လွတ် ကျွံဝင်ခြင်းစိတ်သဒ္ဒါဆီက</div><div dir="ltr" trbidi="on">လာတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ဘဝထဲ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘယ်စကားလုံးနဲ့ ငြိငြိ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဂီတသံဖြစ်ပေါ်ရာ ဌာနဟာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းဆိုတဲ့ အကြောင်းတရားနဲ့..</div><div dir="ltr" trbidi="on">လွန်လေပြီးသော ကြည်နူးခြင်းမြစ်ရေစီးသံဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဖောင်ဖွဲ့ခြင်းခံရပြီးတဲ့နောက်</div><div dir="ltr" trbidi="on">သမာဓိအင်္ကျီဟာ ချေးအလိမ်းလိမ်းနဲ့ ပေရေကုန်ကြ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့သီချင်းသံသင့်တဲ့ ငှက်အမျိုးအပေါင်းတို့</div><div dir="ltr" trbidi="on">အိမ်ပြန်လမ်းပျောက်ကုန်ကြ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့သုခုမကို လိပ်ပြာတွေတောင် ကြောက်ရွံ့ကြတော့တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ညနေခင်းအစင်းစင်းအပေါ် ငါ့စိတ်မိုးတွေရွာကျ</div><div dir="ltr" trbidi="on">လှလှပပသက်တန့်တွေ ခင်းထားတဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ရထားသံလမ်းတွေဆီက ညည်းညူသံကို ငါကြားတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">သောက်လက်စ ချိုရီဝေသော အခါးတွေဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ရင်ထဲမှာ ကခုန်နေကြတယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">မြစ်ကိုကြည့်ရင်း မူးနေပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျိန်စာဟာ လှလှပပ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့အဆောင်အယောင်ဟာ ငါ့အရူးစိတ်သာဖြစ်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဝင့်ဝဲနေတဲ့ ပြာတွေဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ဝိဉာဉ်ကို လှောင်ရယ်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">မခံမရပ်နိုင်..</div><div dir="ltr" trbidi="on">အော်ဟစ်မြည်တမ်းခြင်း တေးသံဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">တိတ်ဆိတ်လွန်းလှပါလား၊</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကြောက်မက်ဖွယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကံကြမ္မာဟာ ရုပ်ရှင်တစ်ကားလိုမဟုတ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">လေနှင်ခရီးဟာ ပျက်စီးခြင်းငါးပါးနဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့သမာဓိဟာ ငါ့ကို ခွက်ထိုးခွက်လှန်ရီနေပေါ့ကွယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အမျိုးအမည်မသိစိတ္တဇဖြစ်တဲ့ စာရွက်ဖြူကို စုတ်ဖြဲလိုက်တိုင်း</div><div dir="ltr" trbidi="on">မီးပွားတွေ လျှံတက်လာတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အနာဂတ်ဟာ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">သိမ်းဆည်းထားတဲ့ တံဆိပ်ခေါင်းတွေနဲ့ ကျပ်ခဲလို့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ချစ်ခြင်းမေတ္တာဟာ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">စာအိတ်တွေထဲမှာ လှောင်ပိတ်နေခဲ့ရ</div><div dir="ltr" trbidi="on">မှုန်ကုပ်ကုပ်စာတိုက်ပုံးကလေးထဲမှာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">လဲလျောင်းအိပ်စက်နေခဲ့ရ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ကိုယ်ငါ ရှာတွေ့ဖို့</div><div dir="ltr" trbidi="on">အကြိမ်ကြိမ်ဖျက်ဆီးခဲ့ရပြီးတဲ့ ဝိဉာဉ်တွေဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ယူကလစ်နံတွေရဲ့ ပြုစားမှုအောက်မှာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">စမ်းချောင်းဆန်ခဲ့ရ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">သာယာတဲ့ တေးသံတွေကို ညကမ္ဘာထဲရှာကြည့်မိတော့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဖန်ကွဲစတွေပဲ ဟိုးအဝေးကလွင့်လာတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငှက်တွေရဲ့ပုံတူဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">နှလုံးသားထဲက လွင့်စင်ပြေးထွက်ကုန်တဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">နာနာကျင်ကျင် တေးသံတွေပါပဲ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဟယ်လင်ရေ...</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ရဲ့ ကမ္ဘာကုန်တိုင်အောင် ဟစ်ကြွေးစီးဆင်းနေခဲ့မယ့်</div><div dir="ltr" trbidi="on">မြစ်တစ်စင်းရေ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ခရမ်းရင့်ရောင်ဂီတတွေ </div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းတောင်တန်းတွေပေါ်ဖြတ်စီးနေပြီလား</div><div dir="ltr" trbidi="on">ရှိုက်သံတွေဟာ မိုးခြိမ်းသံတွေလို အလွှာလွှာအထစ်ထစ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">အလိပ်လိပ်တက်ခဲ့ရ မြင်လေရာ ကွင်းပြင်တကာမှာ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဟယ်လင်ရေ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းသီချင်းသံတွေနဲ့ ကျစ်သီတဲ့ကြိုးတွေ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့အသည်းကို ဖျစ်ညှစ်ယူငင် ဆွဲခေါ်ကြပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">နာတယ်..ကျင်တယ်..ရက်စက်တဲ့ အငွေ့အသက်နဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ကိုထုံမွှမ်းထားတဲ့ ညတွေထဲ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ရုပ်ရည်နဲ့ တူလှပါသော စုန်းသံတွေ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ခြောက်ခြားထိတ်လန့်နေစေရဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">တစ်ဘက်မှာမင်းကို နတ်ဒေဝါတွေ ကောင်းချီးသံနဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">တစ်ဘက်မှာ မင်းကို ဂြိုလ်ကောင်ဆိုးတွေ စုတ်ဖြဲမာန်ဖီခြင်းနဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ဟယ်လင်ကို လွှတ်ပေးပါ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ဟယ်လင်ကို ယူသွားပါ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ဟယ်လင်ရေ ငြိမ်းချမ်းပါစေ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ချွေးသံရွှဲရွှဲ အနက်ရောင်ကော်ဇော်ပေါ် </div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါဟာ အလူူးလူးအလိမ့်လိမ့်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အဲဒီဝင်္ကပါထဲမှာ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းအသားအရည်ရဲ့ ရောင်စဉ်တွေ</div><div dir="ltr" trbidi="on">လင်းလက်လာလိုက်</div><div dir="ltr" trbidi="on">မှောင်မိုက်သွားလိုက်</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့မျက်ဝန်းတွေက..</div><div dir="ltr" trbidi="on">မြင်ကွင်းတွေ နီးလာလိုက်၊ ဝေးသွားလိုက်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါတီးခတ်သမျှသော တေးသံတွေဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့အဖျားကို စုပ်ယူနေကြပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">စိုစိုလက်လက်နှုတ်ခမ်းဟာ ဒဏ္ဍာရီဆန်လွန်းရဲ့ကွယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘယ်လိုလက်တွေက တောင်ကုန်းတွေကို ချေမွနေခဲ့မလဲ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘယ်လိုလက်နက်တွေက </div><div dir="ltr" trbidi="on">ပါးလွှာသောသဘာဝကို စုတ်ဖြဲနေခဲ့မလဲ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ယူကျုံးမရဘူးကွယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါဟာ ယူကျုံးမရတဲ့ သွေးသားတွေ</div><div dir="ltr" trbidi="on">လောင်စာလို..</div><div dir="ltr" trbidi="on">တလှိုက်လှိုက် တဟုပ်ဟုပ် ဆူပွက်နေခဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ကိုယ်ငါ တိုက်လေသော ကျိန်စာတွေ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ညကမ္ဘာထဲ တဝုန်းဝုန်း တဒိုင်းဒိုင်း။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့အရိုင်းစိုင်းဆုံးသော သက်ရှုသံပြင်းပြင်းတွေ</div><div dir="ltr" trbidi="on">သဘာဝပေါက်ပင်တွေကို ကျိုးကြေပျက်စီးတဲ့အထိ</div><div dir="ltr" trbidi="on">လောင်မီးကျစေခဲ့ပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အကွဲကွဲအပြားပြားသော စိတ်တွေ</div><div dir="ltr" trbidi="on">နိုင်ငံအမွှားအမွှားတည်သလို</div><div dir="ltr" trbidi="on">လိမ်ကျစ်နှောင်တည်းနေသော ငါ့အသွေးအသားကမ္ဘာတွေ</div><div dir="ltr" trbidi="on">စင်္ကြာဝဠာအထိ ကျွမ်းထိုးမှောက်ခုံ </div><div dir="ltr" trbidi="on">အမှားမှားအယွင်းယွင်း။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ခမ်းနေတဲ့ မြစ်ထဲက ငါးတွေရဲ့ရယ်သံဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကြောက်မက်ဖွယ် ထစ်ချုန်းလို့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါကူးခတ်နေခဲ့တာ ဟယ်လင်ရေ...</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">လက်ဖဝါးတွေ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျစ်ကျစ်ပါအောင်ဆုပ်ထားတဲ့အထဲ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကောက်ရိုးမျှင်မျှင်တွေဟာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းရဲ့အဓိပ္ပာယ်တွေကြေမွလို့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ချောင်းကြည့်ပေါက်သေးသေးလေးထဲက </div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းမျက်နှာတစ်ခါလောက်မြင်ရချင်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">နံရံတွေကိုငါ ကြောက်လွန်းလို့ပါ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကြောက်မိနေတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဝံပုလွေတစ်ကောင် </div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းကို စားသုံးနေတာ တွေ့တယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကြောက်မက်ဖွယ်တောကြီးထဲ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဆူးတွေနဲ့ပြည့်နေပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့အိပ်စက်ခြင်းကို ချောင်းကြည့်နေကြတယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါဟာ မလှုပ်မယှက် </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဟယ်လင်..ဟယ်လင်..အား..။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ချောက်ကမ်းပါးကြီးပေါ် ငါတက်သွားတယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">နေရာအနှံ့မှာ မင်းကို စားသုံးနေကြတဲ့ ဝံပုလွေတွေ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ကိုလှမ်းကြည့်ကြပေါ့..။</div><div dir="ltr" trbidi="on">တိမ်တွေပေါ်မှာ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">မင်းက ပြဇာတ်ကို ဟားတိုက်ရယ်မောလို့..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဟယ်...လင်...ရေ... ဟယ်လင်..ရေ...လို့ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါဟာ ထိတ်လန့်တကြား..အော်နေခဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဟယ်လင်ရေ...</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့နားတွေ...ငါ့နားတွေကို ပြန်ခေါ်ပေးပါ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့နားတွေကို ပြန်ခေါ်ပေးပါဟယ်လင်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဆူးတွေအပြည့်နဲ့ မျက်နှာကျက်မှာ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">အဝါရောင်ကလေးငယ်လေးတစ်ယောက် ငါ့ကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">ချောက်ခြားဖွယ်ကြည့်နေတယ်..ကြည့်နေတယ်..။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျော်ညိုသွေး</div></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-68571816918991855892016-12-21T20:19:00.001-08:002021-03-28T09:30:18.084-07:00အရေးအသားပြုလုပ်ခြင်းနှင့် အနှောက်အယှက်ကင်းတဲ့ဝန်းကျင်<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div data-contents="true">
<div data-block="true" data-editor="qp2s" data-offset-key="he34-0-0">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0"><h2 style="text-align: left;">အရေးအသားပြုလုပ်ခြင်းနှင့် အနှောက်အယှက်ကင်းတဲ့ဝန်းကျင်</h2><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0"><br /></div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">နေ့တိုင်းလိုလို စာရေးနေရတဲ့ စာရေးသူတစ်ယောက်နေရာမှာရောက်နေပြီဆိုရင် သူ့ရဲ့ အဓိကလုပ်ဆောင်ချက်က စာရေးတာပဲ။ စာဖတ်တာက ဒုတိယနေရာမှာ</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">ရောက်သွားပြီ။ စာရေးနိုင်ဖို့ ကြိုးစားလေ့ကျင့်နေတုန်းကတော့ စာဖတ်တာဟာ ပထမနေရာမှာပဲ။ စာတွေကို ကြိုးစားဖတ်မယ်။ စာအစုံဖတ်မယ်။ လေ့လာ</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">စုဆောင်းမယ်။ စာကိုမဖြစ်မနေရေးနေရပြီဆိုရင် စာဖတ်တာနည်းသွားမယ်။ မနည်းလို့လည်းမရဘူး။ စာကို အဓိကရေးနေရပြီကိုး။ အဲဒီတော့ စာဖတ်ချိန်မှာ ဘယ်စာဖတ်မယ်၊ ဘယ်လိုဖတ်မယ် ဆိုတာနဲ့ ဖတ်သမျှစာထဲက ရနိုင်သလောက် စုပ်ယူနိုင်စွမ်းအားမြှင့်နိုင်သလောက် မြှင့်ပြီး ဖတ်ကြရတော့တယ်။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">စာရေးသူတစ်ယောက်အတွက် စာရေးဖို့အထောက်အပံ့ဆိုတာ စာအုပ်တွေရှိတာ ၊ စာဖတ်တာကိုပြောတာမဟုတ်ဘူး။ Accessories တွေကိုပြောတာလည်း မဟုတ်ဘူး။ စာရေးဖို့အတွက် အထောက်အပံ့က အာရုံစုစည်းနိုင်မှု အထောက်အပံ့ပဲ။ စာရေးတာဟာ ဘာသာစကားကိုကြားခံထားပြီး ဖန်တီးမှုပြုလုပ်တာပဲ။ အဲဒီအတွက် ဖန်တီးမှုကို အထောက်အကူပြုနိုင်မယ့် စိတ်အခြေအနေ၊ အသိုင်းအဝိုင်း နဲ့ ပတ်ဝန်းကျင်ကောင်းလိုအပ်တယ်။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">အနည်းဆုံးတော့ ဓမ္မာရုံကနေ မနောသီချင်းကို loop လုပ်ပြီးဖွင့်ထားရင် စာရေးဖို့ စိတ်အနှောက်အယှက်ဖြစ်သေးတာပဲလေ။ ဒါပေမယ့် အဲဒီလို ဆူညံနေတာဟာ စိတ်ကို မထိခိုက်နိုင်ဘူး။ ဒါဟာ သက်မဲ့ ဖြစ်တယ်။ ပြီးတော့ ကိုယ့်မသိစိတ် ကို နောက်ဆံမတင်းစေဘူး။ ဆူညံခြင်းသက်သက်ပဲ။ ဒါပေမယ့် ကိုယ့်ရဲ့မသိစိတ် ကို နောက်ဆံတင်းစေတဲ့ အကြောင်းတရားတွေ ၊ လူမှုရေးအဆင်မပြေမှုတွေနဲ့ ပတ်လည်ဝိုင်းနေပြီဆိုရင် အဲဒီစာရေးသူအတွက် ဘာဖန်တီးမှုမှ ရှေ့ဆက်လို့</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">မရနိုင်ဘူး။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">စာဖတ်သူဘဝမှာပဲရှိနေသေးတုန်းမှာတော့ စာဖတ်ခြင်းကနေ စာရေးဖို့ တွန်းအားဖြစ်စေတယ်။ စာကို အဓိကရေးတဲ့သူ တစ်ယောက်ဖြစ် သွား ပြီဆိုရင်</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">တော့ စာရေးခြင်းကနေ စာဖတ်ခြင်းဆီပြန်သွားကြရတယ်။ စာရေးနေရင်းနဲ့မှ စာဖတ်ချင်စိတ်ဖြစ်တဲ့ အချိန်ကများတယ်။ အဲဒီအတွက် စာရေးဖို့တောင်မှ စိတ်ကြည်လင်လန်းဆန်းမှုမရှိတော့တဲ့အခါ စာဖတ်ခြင်းဆိုတဲ့ဆီကို သွားဖို့ အတော်ကို ခက်ခဲသွားတယ်။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">စာဆိုတာကလည်း ဖတ်မှဖြစ်မယ်..ဖတ်မှဖြစ်မယ် ဆိုပြီး တာဝန်ကြီးတစ်ရပ်လို ၊ ကျောင်းတုန်းက ဘာမှန်းညာမှန်းမသိဘဲ စာမေးပွဲအောင်ချင်စိတ်နဲ့ နင်းကန် တွန်းကျက်နေသလို စာဖတ်ရင် စာတစ်အုပ်သာဖတ်ပြီးသွားတယ်။ ဘာအကြောင်းအရာဖတ်လို့ ဖတ်မိမှန်းမသိ။ ခေါင်းထဲဘာမှ မဝင်ဘဲ ဖြစ်နေ တတ်တယ်။ ဖတ်ချင်စိတ်ကလေးအရင်းတည်ပြီး ရုပ်ရှင်တစ်ကားကို စိတ်လို</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">လက်ရ ကြည့်သလို ဖတ်လိုက်ရမှ သိပ်အရသာရှိတဲ့ စာဖတ်ခြင်းဆီ ကို ရောက်တာလေ။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">စိတ်မပါရင် အပျော်ဖတ်ဝထ္ထုတောင်မှ ဖတ်ပျော်ခြင်းမရှိတော့လောက်အောင်</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">ဖစ်ရတယ်။ အဓိက ကတော့ စိတ်ပါပဲ။ အနှောက်အယှက်ကင်းတဲ့ စိတ်ပေါ့လေ။ အဲဒါလိုအပ်တယ်။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">"လက်ရှိ တက်သစ်စ စာရေးဆရာတွေရော၊ စာရေးဝါသနာပါလို့ စာရေးနေတဲ့သူတွေရော ကိုယ်စာရေးတဲ့ဝါသနာကို အကောင်ဖော်နေတဲ့အခါ ကိုယ့်ရဲ့ အသိုင်းအဝိုင်း ၊ မိဘ ၊ သူငယ်ချင်း ၊ ချစ်သူ စတဲ့ သူတွေက ဘယ်လိုမျိုး အထောက်အပံ့တွေပေးနေသလဲ၊ စာရေးသူတစ်ယောက် စာရေးဖို့ ဘယ်လိုအထောက်အပံ့ကောင်းတွေ လိုအပ်သလဲ ဆိုတာ စာရေးတဲ့သူငယ်ချင်းတွေဆီက အကြံဉာဏ်ပဲဖြစ်ဖြစ်၊ ကိုယ်ရတဲ့ အထောက်အပံ့က ဘယ်လိုမျိုးအထောက်အပံ့တွေလဲဆိုတာဖြစ်ဖြစ် ပြောပြတာ သိချင်မိတယ်" လို့ Social Media ပေါ်မှာ မေးကြည့်တဲ့အခါ Facebook Friend တစ်ယောက်က အောက်ပါအတိုင်းဖြေခဲ့ပါတယ်။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">"ဟုတ်ကဲ့ကျွန်မအမျိုးသားကတော့လက်ရှိမှာ ဘာသာပြန်စာအုပ်တွေရေးနေပါတယ်။ ဂျာနယ်တစောင်မှာလဲအယ်ဒီတာလုပ်နေပါတယ်။ သူ့အတွက်ကျွန်မကိုယ်တိုင်အားပေးမှုကတော့ တိတ်ဆိတ်ငြိမ်သက်တဲ့ပတ်ဝန်းကျင်တခုနဲ့ နားမပူဖို့ကတော့အဓိကအထောက်အပံ့ အနေနဲ့ပေးထားရပါတယ်။ ကျန်တာတော့သူ့ကို အများကြီးထောက်ပံ့ပေးစရာမလိုပါဘူး" </div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="he34-0-0">ကျော်ညိုသွေး</div></div></div><div data-block="true" data-editor="qp2s" data-offset-key="7shem-0-0">
</div>
</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-82621668139302770742016-08-30T22:43:00.001-07:002021-03-28T09:32:04.126-07:00Fuck You<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><h2 style="text-align: left;">Fuck You</h2><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">Fuck You လို့အမည်ရတဲ့ စာပေလုံးဝအထူးပြုတဲ့မဂ္ဂဇင်းတစ်ခု ကို 1962 ခုနှစ် မှာ ကဗျာဆရာ Ed Sanders က New York မြို့ကြီးထဲက Manhattan မြို့လေးရဲ့ အရှေတောင်ဘက်ပိုင်းမှာ စတင်တည်ထောင်ခဲ့တယ်။ ကဗျာဆရာ Ed Sanders ဟာ နောက်ပိုင်းမှာ The Fugs ဂီတအဖွဲ့ရဲ့ </div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘယ်သူ့မှ စောက်ဂရုမစိုက်တဲ့အထာနဲ့ ထုတ်ဝေခဲ့ပြီး ၊ ဖော်ပြချင်ရာ ဖော်ပြတဲ့ Fuck You ကို ရောင်စုံခြယ် Construction Paper တွေပေါ်မှာရိုက်နှိပ်ထုတ်ဝေခဲ့ပြီး Mimeograph Machine နဲ့ ရိုက်နှိပ်ခဲ့တာပဲဖြစ်တယ်။ mimeograph machine ဆိုတာက stencil လို့ခေါ်တဲ့ သတ္တုပြားပေါ်မှာ ရိုက်နှိပ်ချင်တဲ့ စာ/ပုံတွေ ကို ပုံဖော်ထားပြီး မှင်သုတ်လို့ စာရွက်ပေါ်မှာ ရိုက်နှိပ်တဲ့ စက်တစ်မျိုးပဲဖြစ်တယ်။ သေချာတာကတော့ Fuck You ကို အဲဒီလိုမျိုး တန်ဖိုးနည်းပုံနှိပ်နည်းနဲ့ ပြုလုပ်ခြင်းဟာ Mimeo Revolution အဖြစ် Publication လုပ်ငန်းတွေရဲ့ ဈေးကြီးမှုကို ရွဲ့ပဲ့ပြီး အပေါ်ယံစာရွက်ထက် အနုပညာသာ အဓိကဖြစ်တယ်ဆိုတဲ့မာန်ကိုချီပြီး လုပ်တာပဲဖြစ်တယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">Fuck You – A Magazine Of The Arts လို့ Slogan ဖော်ပြထားတဲ့ Fuck You Magazine ဟာ သက်တမ်း (၃) နှစ်သာ ကြာမြင့်ခဲ့တယ်။ Fuck You ကို 1962 ခုနှစ်ကနေ စပြီး ထုတ်လုပ်ခဲ့ပြီး နောက်ဆုံး Magazine ရပ်သွားတဲ့အထိ Issue ပေါင်း ၁၃ ခု ထုတ်လုပ်ခဲ့တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">၁၉၆၆ ဇန်နဝါရီလ ၁ ရက်နေ့မှာတော့ ရဲတွေက Sanders တည်ထောင်ထားတဲ့ Peace Eye Bookstore ကိုဝင်ဖမ်းတယ်။ ပြီးတော့ သူ့ကိုတရားစွဲတယ်။ ဒါဏ်ငွေရိုက်တယ်။ အကြောင်းပြချက်ကတော့ သူထုတ်ဝေတဲ့စာအုပ်မှာ Fuck You ဆိုတာပါလို့တဲ့။ အဲဒီလိုတရားစွဲဆိုခံလိုက်ရတော့ သူ နာမည်ဆိုးနဲ့ကျော်ကြားသွားတော့တာပဲ။ အဲဒီလိုကျော်ကြားမှုက ၁၉၆၇ ခုနှစ် ဖေဖော်ဝါရီလ ၁၇ ရက်နေ့မှာ ထုတ်တဲ့ Life Magazine ရဲ့ မျက်နှာဖုံးမှာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">“a leader of New York's Other Culture” မှာ အခန့်သားဖော်ပြခံရတော့ တာပါပဲ။</div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">တကယ်တမ်းပြောရရင်လည်း ယဉ်ကျေးမှုအသစ်ကိုဦးဆောင်သူတစ်ယောက် အဖြစ် Fuck You Magazine ကို ထုတ်လုပ်ခဲ့တာပဲဖြစ်တယ်။ Fuck You ဟာ ၁၉၆၀ ခုနှစ်များက ပေါ်ထွန်းခဲ့တဲ့ Mimeo Revolution ရဲ့အဓိကမဏ္ဍိုင်တစ်ခုလည်းဖြစ်တယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">Fuck Magazine ဆိုတာ စိတ်ခံစားမှုနဲ့ အနုပညာဖန်တီးမှုကို လွတ်လပ်စွာဖော်ထုတ်ပြသနိုင်ခွင့် ကို ရှေ့တန်းတင်ထားတယ်။ အထူးသဖြင့် လိင်၊ မူးယစ်ဆေးဝါးတွေနဲ့ စပ်လျဉ်းတဲ့ အစဉ်အလာတားမြစ်ချက်တွေကို အံတုဖောက်ခွင်းပစ်တယ်။ စိတ်ကိုပြောင်းလဲစေတဲ့ ဆေးဝါးသုံးစွဲခြင်း၊ တစ်ဦးတစ်ယောက်တည်းမဟုတ်ဘဲ နှစ်သက်သူတိုင်းနဲ့ သဘောတူလိင်ဆက်ဆံခြင်းတွေကို ထောက်ခံအားပေးမှုတွေပြုလုပ်ခဲ့တယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">Sandars နဲ့ သူ့ရဲ့ ပူးပေါင်းဆောင်ရွက်သူတွေအနေနဲ့ကတော့ ဒုတိယကမ္ဘာစစ်ခေတ်ကာလအတွင်း၊ ၁၉၅၀ နှစ်များအတွင်းမှာ ပေါ်ပေါက်ခဲ့တဲ့ စာပေယဉ်ကျေးမှုသစ်တွေဖော်ထုတ်တဲ့ ဂိုဏ်းဂဏ တစ်ခုဖြစ်တဲ့ Beat Generation နဲ့ ၁၉၆၀ ခုနှစ်တွေရဲ့ အလယ်ပိုင်းကာလတွေမှာ ပေါ်ပေါက်ခဲ့ပြီး၊ အစဉ်အလာထုံးတမ်းဓလေ့တွကို လွတ်လပ်စွာဆန့်ကျင်တဲ့ Hippie တွေကို ပေါင်းစည်းစေခဲ့တယ်။ ပြောရရင် အဲဒီ Beat Generation နဲ့ Hippie တွေဟာ အစဉ်အလာတွေကို တော်လှန်တယ်၊ ပင်မရေစီးယဉ်ကျေးမှုတွေနဲ့ ပင်မရေစီးအနုပညာတွေကို ဆန့်ကျင်ပြီး အနုပညာသစ်တွေကို မက်မက်မောမော ထုတ်ဖော်ရတာကို ထက်သန်ပြင်းပြကြတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">၁၉၆၀ ခုနှစ်များနှောင်းပိုင်း အစဉ်အလာယဉ်ကျေးမှုတော်လှန်ရေးလှုပ်ရှားမှုတွေ ပိုမိုကျယ်ပြန့်လာမှုကြောင့် အဲဒီလို အစဉ်အလာကိုတော်လှန်တဲ့ စိတ်ခံစားမှုအထူးပြုသူတွေစုစည်းမိလာခဲ့တော့တယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">Fuck Magazine ရဲ့ Number 5, Volume 8 (1965)—Mad Motherfucker Issue ကတော့ ပုံမှာမြင်ရတဲ့ အတိုင်းပါပဲ။ ထုတ်ဝေခဲ့တဲ့ Issue တွေကို Download လုပ်ပြီး လေ့လာချင်တယ်ဆိုရင်တော့ </div><div dir="ltr" trbidi="on">http://www.ubu.com/vp/FuckYou.html မှာ ရှိပါတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျော်ညိုသွေး </div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on"> </div><div dir="ltr" trbidi="on">https://scontent-kul1-1.xx.fbcdn.net/v/t1.0-9/14102320_10206509789975943_8384213167021185466_n.jpg?oh=c767c9fab034505781c47f5125046c6e&oe=58815825</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-88751543931895026212016-08-19T03:47:00.005-07:002021-03-28T09:32:39.252-07:00World Photo Day - ကမ္ဘာ့ဓါတ်ပုံနေ့<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div data-contents="true">
<div data-block="true" data-editor="fme2l" data-offset-key="52a1t-0-0">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0"><h2 style="text-align: left;">World Photo Day - ကမ္ဘာ့ဓါတ်ပုံနေ့</h2><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0"><br /></div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">နှစ်စဉ်နှစ်တိုင်းဆိုသလိုပဲ နိုင်ငံတကာမှာရှိတဲ့ ဓါတ်ပုံရိုက်ကူးခြင်းအနုပညာအပေါ် တပ်မက်စွဲလမ်းတဲ့ သူတွေဟာ သြဂုတ်လ ၁၉ ရက်နေ့ရောက်တိုင်းမှာ World Photo Day အထိမ်းအမှတ်အနေနဲ့ International Photography Event ကိုပြုလုပ်ကျင်းပကြလေ့ရှိပါတယ်။ World Photo Day Event ကို စတင်တည်ထောင်တဲ့သူကတော့ ဓါတ်ပုံပညာရှင် ၊ Storyteller တစ်ဦးဖြစ်သူ Korske Ara ဆိုသူပဲဖြစ်ပါတယ်။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">World Photo Day ကို 1839 ခုနှစ်မှာစတင်ခဲ့ပြီး အခုအချိန်မှာဆိုရင်တော့ World Photo Day ရဲ့ သက်တမ်းဟာ ၁၇၇ နှစ်တောင်မှပဲရှိခဲ့ပြီဖြစ်ပါတယ်။ World Photo Day ကို သြဂုတ်လ ၁၉ ရက်နေ့အဖြစ်သတ်မှတ်ခြင်းအကြောင်းအရင်း မူလဇစ်မြစ်ကတော့ ကမ္ဘာ့သမိုင်းဝင်ဖြစ်ရပ်တစ်ခုဖြစ်တဲ့ ပြင်သစ်သိပ္ပံပညာသင်ကျောင်းမှ ကျောင်းသားနှစ်ဦးဖြစ်တဲ့ Nicèphore Nièpce နဲ့ Louis Daguerre တို့ဟာ ၁၈၃၇ ခုနှစ်မှာ Daguerreotype လို့ အမည်ရတဲ့ ဓါတ်ပုံရိုက်ကူးခြင်းနည်းပညာတစ်ခုကို တည်ဆောက်နိုင်ခဲ့ပြီး၊ Daguerreotype ဟာ ပထမဆုံးသော ဓါတ်ပုံရိုက်ကူးခြင်းဆိုင်ရာ တရားဝင်အသိအမှတ်ပြု နည်းပညာတစ်ခုဖြစ်လာခြင်းနဲ့ ၊ ပြင်သစ်အစိုးရက အဲဒီ Daguerreotype နည်းပညာကို မူပိုင်ခွင့်ဝယ်ယူပြီး၊ ကမ္ဘာကို တီထွင်မှုလက်ဆောင်တစ်ခုအဖြစ် လွတ်လပ်စွာအသုံးပြုနိုင်ဖို့ ထုတ်ပြန်ကြေညာခဲ့တာပဲဖြစ်ပါတယ်။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">ကမ္ဘာပေါ်မှာ အချိန်နဲ့အမျှ တစ်မိနစ်ကြာတိုင်း ၊ ကြာတိုင်းမှာ ဓါတ်ပုံပေါင်းများစွာဟာ အင်တာနက်ပေါ်ကို ရောက်ရှိလာခဲ့ကြပါတယ်။ World Photo Day ရဲ့ဖြစ်တည်မှုဟာဆိုရင်တော့ ကမ္ဘာ့တလွှားမှာရှိတဲ့ ထောင်ပေါင်းများစွာသော ဓါတ်ပုံဆရာတွေရဲ့ ရည်ရွယ်ချက်ကိုယ်စီနဲ့ ရိုက်ကူးခဲ့တဲ့ဓါတ်ပုံတွေကို အချင်းချင်း စိတ်ပါဝင်စားစွာနဲ့ဝေမျှလာဖို့စေ့ဆော်ပေးခြင်းပဲဖြစ်ပါတယ်။ ဆိုလိုတာကတော့ ဓါတ်ပုံဆရာတွေရဲ့ ကိုယ်ပိုင်ကမ္ဘာတွေ အချင်းချင်းချိတ်ဆက်ပြီး ဓါတ်ပုံဆရာများကမ္ဘာကို ဖန်တီးဖို့ပေါ့။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">ကိုယ်စီ နေထိုင်ရှင်သန်ရာ နိုင်ငံဒေသ ရဲ့ ဓလေ့တွေ၊ ဓါတ်ပုံရိုက်ကူးမှုဆိုင်ရာ ကျွမ်းကျင်မှုအဆင့်ကွာခြားမှု အမျိုးမျိုးကွဲပြားကြတဲ့ ကမ္ဘာ့တလွှားကဓါတ်ပုံဆရာတွေရဲ့ နေ့စဉ်ဘဝမှာ ရိုက်ကူးခဲ့ကြတဲ့ ဓါတ်ပုံတွေအားလုံးစုစည်းမှုဟာ World Photo Day ရဲ့ Global Gallery ထဲမှာ တစ်ပုံချင်း၊ တစ်ကွက်ချင်း အရောရောအထွေးထွေးနဲ့ ပါဝင်ပေါင်းစပ်နေကြပါတယ်။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">မည်သူမည်ဝါဖြစ်တယ်၊ ဘယ်လိုကင်မရာအမျိုးအစားကိုသုံးတယ် ဆိုတာနဲ့ ကျွမ်းကျင်မှုဘယ်လောက်ရှိတယ်ဆိုတာ အဓိကမကျပါဘူး။ World Photo Day ကနေ Photography ဖန်တီးခြင်းအပေါ်ထားရှိတဲ့ သင့်ရဲ့သိမှုအမြင်တွေကို ပွင့်လန်းလာစေဖို့ အထောက်အကူပြုနိုင်ပါလိမ့်မယ်။ ပြီးတော့ ဒီ World Photo Day အမှတ်တရ Event ကနေ သင့်ရဲ့ ကမ္ဘာမှာမြင်သမျှ ကိုယ်ပိုင်အမြင်တိုင်းကို အမိအရဖမ်းယူပြီး ပြန်လည်ဝေမျှလို့ ပြသနိုင်မှာလည်းပဲဖြစ်ပါတယ်။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">World Photo Day ရဲ့ Official Website ကတော့ http://worldphotoday.com ဖြစ်ပြီးတော့ အဲဒီမှာပဲ Register ပြုလုပ်ကာ ကိုယ်ပိုင်ဓါတ်ပုံတွေကို ဝေမျှရင်း World Photo Day Event မှာပါဝင်လို့ ကိုယ်တိုင်ရိုက်ကူးထားတဲ့ Landscape - ရှုခင်း/မြင်ကွင်းဓါတ်ပုံတွေကို ဝေမျှနိုင်မှာပဲဖြစ်ပါတယ်။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">သင်ဟာ ဓါတ်ပုံတွေကို မြတ်နိုးချစ်မက်သူတစ်ဦးဆိုရင်တော့ သြဂုတ်လ ၁၉ ရက်ဒီနေ့မှာ သင့်ရဲ့ ဓါတ်ပုံတွေကို World Photo Day ရဲ့ Global Gallery မှာ Share ရင်း Event ကိုပါဝင်လို့ သင့်ရဲ့ကမ္ဘာကမြင်ကွင်းတစ်ခုကို ကမ္ဘာအရပ်ရပ်က ဓါတ်ပုံချစ်မြတ်နိုးသူတွေကို ဝေမျှလိုက်ပါတော့လေ။</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">.</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">ကျော်ညိုသွေး</div><div class="_1mf _1mj" data-offset-key="52a1t-0-0">Source from http://worldphotoday.com</div></div></div><div data-block="true" data-editor="fme2l" data-offset-key="2056n-0-0">
</div>
</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-33111073057463913012016-01-26T00:56:00.003-08:002021-03-28T09:35:39.105-07:00နိုင်တီးဂွမ်တီးက ဆယ်လ်ဖီ (သို့) 1920 က Selfie <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><h2><span style="color: black;"><b>နိုင်တီးဂွမ်တီးက ဆယ်လ်ဖီ (သို့) 1920 က Selfie </b></span></h2><div><span style="color: black;"><b><br /></b></span></div><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyQCdPYKQDer4c-pAarT0RI-dORK2COgapj1fcuZeO7q22WFxk7-XzedKwtejcIAhrAW896R7JyE6vpoYl3ViGr2cu3bxeV7Hy9VUFzy0hTe3Tj0JyKs-bbxZTT7nkdc4r-bEeGR-04og/s1600/image16-800x402.jpeg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-align: left;"><img border="0" height="321" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyQCdPYKQDer4c-pAarT0RI-dORK2COgapj1fcuZeO7q22WFxk7-XzedKwtejcIAhrAW896R7JyE6vpoYl3ViGr2cu3bxeV7Hy9VUFzy0hTe3Tj0JyKs-bbxZTT7nkdc4r-bEeGR-04og/s640/image16-800x402.jpeg" width="640" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><b> </b><br /></span><span style="font-size: small;"><div dir="ltr" trbidi="on"> </div><div dir="ltr" trbidi="on">အရမ်းရှေးကျတာကို နိုင်တီးဂွမ်တီး လို့ ပြောကြပါတယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဟုတ်ကဲ့ ။ အခုမြင်ရတဲ့ပုံကတော့နိုင်တီးဂွမ်တီးကဓါတ်ပုံဖြစ်ပါတယ်။ အမေရိကန်နိုင်ငံမှာရှိတဲ့ </div><div dir="ltr" trbidi="on">Byron Company က ထူထောင်ထားတဲ့ Marceau’s Studio ရဲ့ အမြင့်တနေရာမှာ ချိတ်ဆွဲဖို့အတွက် ပုံထဲမှာမြင်ရတဲ့ဓါတ်ပုံဆရာတွေက အတူတွဲပြီး ရိုက်ကူးခဲ့ကြတဲ့ Selfie ပုံပဲဖြစ်ပါတယ်။ ဒီပုံ ၂ ပုံ ကို အခုတော့ New York Museum မှာ ပြသထားပါတယ်။ တစ်ပုံကတော့ သူတို့ကိုယ်တိုင်ရိုက်ကူးပြီး ရလာတဲ့ Selfie ဖြစ်ပြီးတော့ ၊ နောက်တစ်ပုံကတော့ အဲဒီလို Selfie ရိုက်ကူးနေကြပုံကို မှတ်တမ်းတင်ထားတဲ့ ဓါတ်ပုံဖြစ်ပါတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">Selfie ရိုက်ကူးကြတာဘယ်တုန်းကစပြီးရှိခဲ့တယ်ဆိုတာ ကတော့ မသေချာပေမယ့်လည်း သေချာတာကတော့ အရင့်အရင်နှစ်တွေထဲက Selfie ရိုက်ကူးတာနဲ့ပတ်သက်ပြီးပြန်ပြောင်းလေ့လာကြည့်</div><div dir="ltr" trbidi="on">သလောက်တော့ ၁၉၂၀ ခုနှစ်များထဲမှာ ခေတ်စားခဲ့တယ်ဆိုတာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">သိရတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဖော်ပြပါ ဓါတ်ပုံနှစ်ပုံကလည်း 1920 ခုနှစ်ရဲ့ ဒီဇင်ဘာလထဲမှာ ရိုက်ကူးခဲ့တာဖြစ်ပြီး ၊ ပြောရရင် ယနေ့ Modern Selfie တွေရဲ့ ရှေ့ဆောင်ပုံတစ်ပုံလို့လည်း ပြောလို့ရနိုင်မယ်လို့ အထောက်အထား အချက်အလက်များအရ သိရပါတယ်။ ၁၉၂၀ မတိုင်ခင် ၁၉၀၇ ခုနှစ်တုန်းက ရှေးကျတဲ့ ဓါတ်ပုံတွေထဲမှာ ဆယ်ကျော်သက်တစ်ယောက်က ကိုယ့်ကိုယ်ကို မှန်ထဲမှာကြည့်ပြီးရိုက်ကူးတဲ့ Selfie တစ်ပုံကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">တွေ့ရပေမယ့်လည်း ကင်မရာရဲ့ မျက်နှာဝကို ကိုယ့်ဘက်ကိုယ်လှည့်ပြီး လက်ကိုဆန့်တန်းလို့ ရိုက်ကူးတာမျိုးတော့ အတိအကျမတွေ့ရပါဘူး။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">နောက်ထပ် ကျော်ကြားတဲ့ ဓါတ်ပုံတစ်ပုံကတော့ 1939 ခုနှစ် မှာ ရိုက်ကူးခဲ့တဲ့ Robert Cornelius ရဲ့ ကိုယ်တိုင်ရိုက်ကူးတဲ့ပုံဖြစ်ပြီးတော့ The first light Picture ever taken ဆိုပြီး ဓါတ်ပုံနောက်မှာ ရေးသားဖော်ပြထားပါတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div>သိပ္ပံပညာရှင်တွေရဲ့ မှတ်တမ်းတွေမှာတော့ 1839 ခုနှစ် အောက်တိုဘာ ၊ နိုဝင်ဘာ မသေချာတဲ့ အချိန်ကာလတစ်ခုမှာ အသက် ၃၀ အရွယ်ရှိ ဓါတ်ပုံပညာရှင် Robert Cornelius ဆိုသူဟာ သူ့ရဲ့ ကင်မရာကို သူ့အဖေဖြစ်သူရဲ့ ဆိုင်အနောက်ဘက်မှာ ထောင်ပြီး Self-Portrait ပုံတစ်ပုံရဖို့ ငါးမိနစ်လောက်ငြိမ်ငြိမ်ရပ်ပြီး ရိုက်ကူးခဲ့တယ်လို့ ဖော်ပြကြတယ်။ အဲဒီပုံရပြီးတဲ့နောက်မှာတော့ Cornelius က သူ့ဓါတ်ပုံအနောက်မှာ The first light Picture ever taken. 1839. လို့ ရေးသားဖော်ပြထားတယ်လို့ ဆိုတယ်။ (အောက်ပုံ) </span><br />
<span style="font-size: small;">.</span><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSqiWkyBbRoIvOfJM83N4DeSuoBpq1V9y3ycFdm9PYL-u-V_pLHlmj7hjab7NAIyMNNr_Y4RYodLWHiUrKZLFltxsvNRm-3_UzaF2RA8eZrAdnfd6oXA_c0DzT-oU5pgEP2vtwSUzLI3k/s1600/Capture.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSqiWkyBbRoIvOfJM83N4DeSuoBpq1V9y3ycFdm9PYL-u-V_pLHlmj7hjab7NAIyMNNr_Y4RYodLWHiUrKZLFltxsvNRm-3_UzaF2RA8eZrAdnfd6oXA_c0DzT-oU5pgEP2vtwSUzLI3k/s400/Capture.JPG" width="283" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;"><br /><div dir="ltr" trbidi="on">သမိုင်းမှတ်တမ်းများအရ Robert Cornelius ဟာ ကမ္ဘာပေါ်မှာ ရှေးအကျဆုံး ကိုယ်တိုင်ရိုက် Portrait ပုံတစ်ပုံဖြစ်တယ်လို့ ဆိုပေမယ့် ကင်မရာကိုကိုင်ပြီး ရိုက်ကူးတဲ့ Selfie တစ်ပုံတော့မဟုတ်ခဲ့တာကြောင့် အငြင်းပွားစရာအနည်းငယ်တော့ ရှိကောင်းရှိနိုင်ပါတယ်။ ဒါပေမယ့်လည်း သူဟာ Self-Portait ရိုက်ကူးမှုမှာတော့ ပထမဆုံးတီထွင်ဖန်တီးမှုပြုလုပ်သူအဖြစ် မှတ်တမ်းတင်ခြင်းခံထားရပါတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဒါ့အပြင် ၁၉၂၀ ခုနှစ်များရဲ့ အလယ်ခေတ်ထဲမှာ တချို့သော ပုဂ္ဂိုလ်များအနေနဲ့ ကင်မရာကိုကိုင်ပြီး မှန်ထဲက ကိုယ့်ပုံရိပ်ကို ကိုယ်တိုင်ရိုက်ကူးတဲ့ Selfie များရှိပေမယ့်လည်း ကင်မရာကိုင်ပြီး ကင်မရာမှန်ဘီလူးရှိတဲ့မျက်နှာဝကို ကိုယ့်ဘက်ကို ပြန်လှည့်လို့ လက်ကိုရှေ့ကိုဆန့်တန်းကာ ရိုက်ကူးတဲ့ Arm's-length selfie ပုံကတော့ အရှေ့မှာ အဲဒီလိုပုံမျိုး ရှာမတွေ့နိုင်သေး တာကြောင့် Merceau’s Studio က ဓါတ်ပုံဆရာတွေရဲ့ ဓါတ်ပုံဟာ ရှေးအကျဆုံး Selfie ပုံလို့ ဆိုကောင်း ဆိုနိုင်မှာပဲဖြစ်ပါတယ်။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">အောက်ခြေမှတ်စုများ</div><div dir="ltr" trbidi="on">--------------------------</div><div dir="ltr" trbidi="on">- ၂၀၁၃ ခုနှစ် နိုဝင်ဘာလမှာ Selfie လို့ ခေါ်တဲ့ စကားလုံးတစ်ခုကို World of the year အဖြစ် Oxford English Dictionary မှာထည့်သွင်းဖော်ပြဖို့ ထုတ်ပြန်ကြေညာခဲ့ပါတယ်။ Selfie ရဲ့ မူလရင်းမြစ်ကတော့ Australian ဘာသာစကားမှဆင်းသက်လာတာပဲဖြစ်ပါတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">- Selfie ဆိုတာကတော့ Self-Portrait Photograph ဖြစ်ပြီး ယေဘုယျအနေနဲ့တော့ လက်တစ်ဘက်ကနေ ဒစ်ဂျစ်တယ်ကင်မရာသို့ ဖုန်းကင်မရာကို ကိုင်ပြီး ကိုယ်တိုင်ရိုက်ကူးတဲ့ ဓါတ်ပုံကိုဆိုလိုတာပဲဖြစ်ပါတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျော်ညိုသွေး</div><div dir="ltr" trbidi="on">Sources – http://www.fastcodesign.com http://americanhistory.si.edu</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">=========================================</div><div dir="ltr" trbidi="on">(ဖော်ပြပါ စာသားများကို တစ်ပုဒ်လုံးဖြစ်စေ ၊ အစိတ်အပိုင်းတစ်ချို့ဖြစ်စေ ခွင့်ပြုချက်မရှိဘဲ ကူးယူဖော်ပြခွင့်မပြုပါ။ ကူးယူဖော်ပြလိုပါက Kyaw Nyo Tway Facebook Page ကို Message ပေးပို့၍ အသိပေးစေလိုပါသည်။)</div><div dir="ltr" trbidi="on">=========================================</div></span></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-82894499685559759972015-07-21T02:54:00.001-07:002021-03-28T09:36:58.171-07:00ကမ္ဘာ့ပထမဆုံးဘီယာ ကုမ္ပဏီ<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: left;">
<!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:RelyOnVML/>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]--><span style="font-family: inherit;"><span style="font-size: small;"><br /></span></span></div>
<div style="text-align: left;">
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:EnableOpenTypeKerning/>
<w:DontFlipMirrorIndents/>
<w:OverrideTableStyleHps/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="false"
DefSemiHidden="false" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="371">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footnote text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="header"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footer"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index heading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="table of figures"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="envelope address"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="envelope return"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footnote reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="line number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="page number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="endnote reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="endnote text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="table of authorities"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="macro"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="toa heading"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Closing"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Signature"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Message Header"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Salutation"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Date"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text First Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text First Indent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Note Heading"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Block Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Hyperlink"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="FollowedHyperlink"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Document Map"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Plain Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="E-mail Signature"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Top of Form"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Bottom of Form"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal (Web)"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Acronym"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Address"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Cite"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Code"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Definition"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Keyboard"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Preformatted"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Sample"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Typewriter"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Variable"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal Table"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation subject"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="No List"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Contemporary"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Elegant"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Professional"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Subtle 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Subtle 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Balloon Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Theme"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" QFormat="true"
Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" QFormat="true"
Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" QFormat="true"
Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" QFormat="true"
Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" QFormat="true"
Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" QFormat="true"
Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="41" Name="Plain Table 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="42" Name="Plain Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="43" Name="Plain Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="44" Name="Plain Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="45" Name="Plain Table 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="40" Name="Grid Table Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46" Name="Grid Table 1 Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51" Name="Grid Table 6 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52" Name="Grid Table 7 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46" Name="List Table 1 Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51" Name="List Table 6 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52" Name="List Table 7 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 6"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0in 5.4pt 0in 5.4pt;
mso-para-margin-top:0in;
mso-para-margin-right:0in;
mso-para-margin-bottom:8.0pt;
mso-para-margin-left:0in;
line-height:107%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
</div>
<h2 style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: left;"><span style="font-family: inherit;"><span style="font-size: small;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">ကမ္ဘာ့ပထမဆုံးဘီယာ ကုမ္ပဏီ</b></span></span></h2>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="font-size: small;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0R4cvNwTjA_y5mRGLt5mnOzuU_pYm63Nr6ZGLqKlbYNMLT6fHcXxdg60hxvHgL2SipfpCJdFuz4ANlHrAlrT36JzlKvM3i9luxXADBzHgaZPE4I2VsR4SyCJJMLs-EweW8cP3KZ608D8/s1600/Krueger_Beer_Old_Flat_Top_Beer_Can.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0R4cvNwTjA_y5mRGLt5mnOzuU_pYm63Nr6ZGLqKlbYNMLT6fHcXxdg60hxvHgL2SipfpCJdFuz4ANlHrAlrT36JzlKvM3i9luxXADBzHgaZPE4I2VsR4SyCJJMLs-EweW8cP3KZ608D8/s400/Krueger_Beer_Old_Flat_Top_Beer_Can.jpg" width="200" /></a></b></span></span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="font-size: small;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">ဘီယာဆိုတာ ယနေ့ခေတ်မှာ လူကြီး ၊ လူငယ်မရွေး သောက်သုံးနေကြပြီဖြစ်တဲ့ အယ်လ်ကိုဟော အနည်းငယ်ပါဝင်တဲ့ အဖျော်ယမကာအမျိုးအနွယ်ဝင်ပဲဖြစ်ပါတယ်။ ပထမဆုံးဘီယာကို ဘယ်သူတွေစပြီး သောာက်သုံးခဲ့တယ်ဆိုတာကိုတော့ သမိုင်းမှတ်တမ်းတွေရေရေရာရာမရှိခဲ့ပါဘူး။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">ဘီယာ ကို အကြမ်းအဖျဉ်းအားဖြင့် နှံစားပင်ဖြစ်တဲ့ ဂျုံ ၊ စပါး စတဲ့ သီးနှံပင်တွေက ရတဲ့ အစေ့အဆံတွေနဲ့ ရေကို အခြေခံပြီး ထုတ်လုပ်ကြတာပဲဖြစ်ပါတယ်။ ပြောရမယ်ဆိုရင် ပေါင်မုန့်ကို ဂျုံကနေထုတ်လုပ်ဖို့ လူတွေ မစဉ်းစားမိခင်အချိန်ကတည်းက ဂျုံကနေ ဘီယာကို ထုတ်လုပ်လာကြတာပဲဖြစ်ပါတယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">ဒါပေမယ့် ဘီယာကို ချက်လုပ်ရာမှာ အသုံးပြုတဲ့ အခြေခံကုန်ကြမ်းပစ္စည်း ကွဲပြားမှုပေါ်မူတည်ပြီးတော့ ချက်လုပ်တဲ့ နည်းစနစ်တွေလည်း ကွဲပြားကြပါတယ်။ ဘီယာချက်လုပ်ရာမှာ တစ်နေရာနဲ့ တစ်နေရာ အသုံးပြုတဲ့ နည်းစနစ် မတူညီကြသလို၊ အသုံးပြုတဲ့ အခြေခံကုန်ကြမ်းတွေဟာလည်း မတူညီကြပါဘူး။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">ဘီယာချက်လုပ်တဲ့ နေရာအလိုက် အသုံးပြုတဲ့ ကုန်ကြမ်းတွေမတူညီတဲ့နေရာမှာ ဘီယာချက်လုပ်ဖို့ အတွက် အာဖရိက လူမျိုးများက လူး၊ ဆပ် ၊ နှံစားပြောင်း ၊ ပီလောပီနံ စတာတွေကို အသုံးပြုကြပြီးတော့ ၊ တရုတ်လူမျိုးများကတော့ ဂံျုကိုအသုံးပြုကြပါတယ်။ ဂျပန်လူမျိုးတွေကတော့ သူတို့ ချက်လုပ်တဲ့ ဘီယာကို ဆန်ကိုအခြေခံပြီးအသုံးပြုကြပါတယ်။ (ဂျပန်လူမျိုးတွေအနေနဲ့ကတော့ ဘီယာသာမကဘဲ အရက်ချက်လုပ်ရာမှာလည်း ဆန်နဲ့ချက်လုပ်တဲ့ အရက်တွေကို ထုတ်လုပ်ကြတာမျိုးရှိပါတယ်။)</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">ယနေ့ခေတ်မှာဆိုရင် ဘီယာအမျိုးအစားပေါင်းစုံကို ကမ္ဘာပေါ်မှာ တွင်တွင်ကျယ်ကျယ် ထုတ်လုပ်နေတဲ့အခါ တံဆိပ်အမျိုအစားပေါင်းစုံရှိနေကြပြီး အနံ့အရသာ နဲ့ ဘီယာရဲ့ အယ်လ်ကိုဟော ပါဝင်နှုန်း အမျိုးမျိုးနဲ့ ထုတ်လုပ်ကြပြီး ဘီယာမှာပါဝင်တဲ့ အနည်းဆုံး အယ်လ်ကိုဟောပါဝင်နှုန်းကတော့ ၄ ရာခိုင်နှုန်း ဖြစ်ပြီး အများဆုံးကတော့ ၇ ရာခိုင်နှုန်း အထိပါဝင်ထည့်သွင်းကြပါတယ်။ ဒါပေမယ့်လည်း တချို့သော ဘီယာအပြင်းစားတွေမှာတော့ ဒီထက် အနည်းငယ်ပိုတဲ့ အယ်လ်ကိုဟော ပါဝင်နှုန်းနဲ့လည်း ထုတ်လုပ်ကြတာမျိုးရှိကြပါတယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">========================================</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">ဘီယာကို ပထမဆုံးဘယ်သူက စတင်တွေ့ရှိတယ်ဆိုတာ နဲ့ ဘယ်သူက စပြီးသောက်ခဲ့တယ်ဆိုတာကို မသိကြပေမယ့်လည်း ခန့်မှန်းရတာကတော့ ခရစ်တော်မပေါ်မီ နှစ် ၁၀၀၀ ဝန်းကျင်ကတည်းက စတင်တွေ့ရှိခဲ့ရတယ်လို့ယူဆရပါတယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">ကမ္ဘာပေါ်မှာ ဘီယာကို ထုတ်ကုန်တစ်ခုအဖြစ် စတင်ထုတ်လုပ်ရောင်းချခဲ့တာကတော့ Gottfried Kruger Brewing ကုမ္ပဏီက ဖြစ်ပြီးတော့ ထုတ်လုပ်တဲ့ ဘီယာအမှတ်တံဆိပ်ကတော့ Kruger Cream Ale ပဲဖြစ်ပါတယ်။ Gottfried Kruger Brewing ကုမ္ပဏီကို တည်ထောင်တဲ့သူတွေကတော့ Gottfried Kruger နဲ့ အတူ သူ့ရဲ့ ဦးလေးဖြစ်သူ John Laible တို့ဖြစ်ပြီး ကုမ္ပဏီကို ၁၈၅၈ ခုနှစ်မှာ စတင်တည်ထောင်ခဲ့ပါတယ်။ Gottfried Kruger Brewing အနေနဲ့ ဘီယာကို ထုတ်လုပ်တဲ့ နေရာမှာ စည်တွေနဲ့ ထုတ်လုပ်တာကနေ တစ်ဦးချင်းသောက်သုံးဖို့အတွက် Can လို့ခေါ်တဲ့ သတ္တုဘူးတွေနဲ့ ထည့်သွင်းထားတဲ့ ဘီယာဘူးတွေကို ဇန်နဝါရီ ၂၄ ရက်နေ့ ၁၉၃၅ ခုနှစ်မှာ စတင်ဈေးကွက်တင်ခဲ့တယ်။ ဒါကြောင့်လည်း Gottfried Kruger Brewing အနေနဲ့ ပထမဆုံး Canned Beer တွေကို ထုတ်လုပ်တဲ့ ကုမ္ပဏီအဖြစ် မှတ်တမ်းတင်နိုင်ခဲ့တဲ့ အပြင် Kruger Cream Ale ဟာလည်း ပထမဆုံး Canned Beer ဖြစ်လာခဲ့တယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">၁၈၅၄ ခုနှစ် ၊ Gottfried အနေနဲ့ သူနေထိုင်ရာ US ကနေ ထွက်ခွာလာခဲ့တဲ့ အချိန်ဟာ သူ့အနေနဲ့ သူ့ဦးလေးဖြစ်သူ ရဲ့ ဘီယာချက်လုပ်ငန်းမှာ ပူးပေါင်းကူညီဆောင်ရွက်ဖို့ ပေါ့။ အဲဒီလိုသူ့ဦးလေးရဲ့ ဘီယာချက်လုပ်ငန်းမှာ ဝင်ရောက်လုပ်ကိုင်ခဲ့တာဟာ ဘယ်သူမှ တွေးမထားလောက်တဲ့ အောင်မြင်မှုတစ်ခုက သူ့ဆီရောက်လာစေတဲ့ အေကြောင်းအရင်းပဲဖြစ်တယ်။ အစီအစဉ်ကောင်းမှု ၊ လိမ္မာပါးနပ်မှု ၊ စိတ်ကူးစိတ်သန်းကောင်းမွန်မှု ၊ ကြံရည်ဖန်ရည်ကောင်းမွန်မှုစတဲ့ အရည်အချင်းတွေနဲ့ အတူ Gottifried ဟာ အဖျော်ယမကာ ထုတ်လုပ်မှုတွေရဲ့ရှေ့ဆောင်လမ်းပြ တစ်ခုအဖြစ် ဖန်တီးမှု ၊ တီထွင်ဆန်းသစ်စွာထိုးဖောက်မှုတွေကို ဆောင်ရွက်နိုင်ခဲ့တယ်။ ၆၆ နှစ်တိုင်အောင်ပဲ Gottfried ရဲ့ လုပ်ငန်းကနေ ထုတ်လုပ်တဲ့ Krueger’s Finest ဆိုတဲ့ နာမည်နဲ့ ဘီယာဟာ လူသိများပြီး အောင်မြင်မှုအလံကို လွှင့်ထူနိုင်ခဲ့တယ်။ အဲဒီလို အောင်မြင်ပြီးတဲ့ နောက်ပိုင်း အမေရိကမှာ အရက်ချက်လုပ်ခြင်း ၊ အရက်ရောင်းချခြင်း နဲ့ အရက်သောက်ခြင်း စတဲ ပြုမူဆောင်ရွက်မှုတွေကို အစိုးရက ဥပဒေနဲ့ တားမြစ်ထားတဲ့ Prohibition အချိန်ကာလ စတင်ခဲ့တယ်။ Gottfried အနေနဲ့ အဲဒီလို စိတ်ညစ်စရာကောင်းတဲ့ အချိန်ကာရဲ့ အစကို မျက်မြင်ကိုယ်တွေ့ကြုံလိုက်ရပေမယ့် အဲဒီအခြေအနေတွေကနေ ကင်းလွတ် အဆုံးသတ်သွားတာကိုတော့ မကြုံတွေ့မခံစားလိုက်ရဘူး။ ကံမကောင်း အကြောင်းမလှစွာနဲ့ပဲ ၁၉၂၆ ခုနှစ်မှာတော့ သူကွယ်လွန်သွားခဲ့တယ်။ သူကွယ်လွန်ချိန်မှာ Gottfried ရဲ့သားတွေအနေနဲ့ သူကွယ်လွန်ပြီးချိန်မှာ သူ့ရဲ့ လုပ်ငန်းကို လွှဲပြောင်းယူခဲ့ပြီး အဲဒီနောက် အချိန်တစ်ခုအတွင်းမှာပဲ အောင်မြင်အောင်ဆက်လက်လုပ်ဆောင်နိုင်ခဲ့တဲ့အပြင် ဘီယာတွေကို Can တွေနဲ့ ထည့်ပြီးရောင်းချတဲ့ ကုမ္ပဏီအနေနဲ့ဖြစ်လာခဲ့တယ်။ နောက်ပိုင်းမှာ Gottfried ရဲ့ ကုမ္ပဏီကနေ ဘီယာအပြင် အခြားအဖျော်ယမကာတွေကိုပါ ထုတ်လုပ်လာခဲ့တယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">==============================================================</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">Timeline Of Gottfried Kruger Brewing</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">---------------------------------------------------</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">၁၈၅၈ ခုနှစ် Gottfried Kruger Brewing ကိုစတည်တည်ထောင်တဲ့ အချိန်မှာ တူဝရီး ၂ ယောက်ပေါင်းပြီး စတင်တည်ထောင်ခဲ့ပေမယ့်လည်း ၁၈၇၅ ခုနှစ်မှာတော့ Kruger ရဲ့ ဦးလေး ဖြစ်တဲ့ Laible ကွယ်လွန်ခဲ့တယ်။ အဲဒါနဲ့ Kruger လည်း ဘီယာကုမ္ပဏီကို သူတစ်ဦးတည်းပိုင် အဖြစ်ပြောင်းလဲခဲ့တယ်။ 1900 ပြည့်နှစ်မှာသူ့ရဲ့ ကုမ္ပဏီကနေ တစ်နှစ်ကို ဘီယာစည်ပေါင်း ၁၈၂၀၀၀ စည် ထုတ်လုပ်လာနိုင်တဲ့ အခြေအနေကို ရောက်ခဲ့တော့တယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"> ၁၉၀၈ ခုနှစ်မှာတော့ Gottfried Kruger ဟာ တခြားဘီယာချက်စက်ရုံတွေဖြစ်တဲ့ Anton Hupfel နဲ့ Peter Hauck တို့နဲ့ လုပ်ငန်းချင်းပူးပေါင်းခဲ့တယ်။ အကြောင်းကတော့ အသစ်ဖွဲ့စည်းမယ့် ဘီယာကုမ္ပဏီဖြစ်တဲ့ United States Brewing Company ဖြစ်လာဖို့ အတွက်ပေါ့။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">ဒUnited States Brewing ကုမ္ပဏီဟာ ဖွဲ့စည်းပြီး လုပ်ငန်းတွေပူးပေါင်းမှုတွေ ဖြစ်ပေါ်နေရာကနေ အကြောင်းကြောင်းကြောင့် ပြိုကွဲမှုဖြစ်ပေါ်ခဲ့တယ်။ ဒါပေမယ့် အဲဒီအခြေအနေဖြစ်သွားတဲ့အခါမှာတော့ မူလစတင်ဖွဲ့စည်းရာ Gottfried Krueger ကုမ္ပဏီဟာ နယူးဝါ့မှာရှိတဲ့ အရက်ချက်စက်ရုံတွေဖြစ်တဲ့ Trefz Brewers, The Home Brewing Co., Union Brewing Co., and Lyons & Sons Brewery တို့ရဲ့ စက်ပစ္စည်းကိရိယာတွေကို ပိုင်ဆိုင်သွားတဲ့ အခြေအနေကို ရောက်ခဲ့တော့တယ်။ ၁၉၂၀ ခုနှစ်၊ အရက်ချက်လုပ်ရောင်းချ သောက်သုံးခြင်း ဥပဒေကြောင့် Brewing လုပ်ငန်းတွေ ကျဆုံးပျောက်ကွယ်သွားပေမယ့်လည်း Gottfried Kreuer ကတော့ ရပ်တည်မြဲကျန်နေခဲ့တယ်။ </div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">၁၉၂၆ ခုနှစ် မှာ Gottfried Kruger ကွယ်လွန်ပြီးတဲ့အခါ မှာ တော့ အရက်ချက်လုပ်ရောင်းချသောက်သုံးမှု တားမြစ်တဲ့ ဥပဒေလည်း ရပ်တန့်ပြီးဆုံးသွားခဲ့တယ်။ Kruger’s Beer တွေဟာ ၁၉၃၅ နှစ်ကိုရောက်တဲ့အခါ တစ်နှစ်ကို စည်ပေါင်း တစ်သန်းအထိအောင်ကို ထုတ်လုပ်လာနိုင်ခဲ့တော့တယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">Gottfried Kruger ကုမ္ပဏီအနေနဲ့ Can ဘူးတွေကို စတင်ဈေးကွက်ထွင်ရောင်းချခဲ့တဲ့ ဘီယာကုမ္ပဏီအဖြစ် နှစ်တရာတိုင်တိုင် ရပ်တည်နိုင်ခဲ့တဲ့ အပြင် တခြားအဖျော်ယမကာ တွေကိုလည်းထုတ်လုပ်ရောင်းချပြီး ဈေးကွက်ကိုတင်သွင်းခဲ့တယ်။ 1958 ခုနှစ်မှာတော့ Gottfried Kruger ရဲ့ တည်ထောင်ခြင်း နှစ်တစ်ရာပြည့် အထိမ်းအမှတ်ပြုလုပ်ကျင်းပခဲ့တယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">Gottfried Kruger ဘီယာကုမ္ပဏီအနေနဲ့ နှစ်ပေါင်းတစ်ရာတိုင်တိုင် အောင်မြင်မှုရခဲ့ပြီးတဲ့နောက်မှာတော့ အလှည့်အပြောင်းတစ်ခုဟာ အသင့်စောင့်ကြိုနေခဲ့တယ်။ အဲဒါကတော့ Falstaff Brewing ဆိုတဲ့ ကုမ္ပဏီဟာ Gottfried Kruger ကို ဝယ်ယူသွားခဲ့ခြင်းကနေ Gottfried Kruger ရဲ့ အခန်းကဏ္ဍဟာ အဆုံးသတ်သွားတော့တယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><span style="text-indent: 0.5in;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><span style="text-indent: 0.5in;">ကမ္ဘာ့ပထမဆုံး ဘီယာဗူးများ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">-------------------------------</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">ကမ္ဘာ့ပထမဆုံး ဘီယာမဟုတ်ပေမယ့် ဈေးကွက်ကို Can နဲ့ ထုပ်ပိုးပြီး ရောင်းချတဲ့ ဘီယာကတော့ Krueger ဘီယာတွေဖြစ်ပြီး အခုခေတ်မြင်တွေ့နေရတဲ့ ဘီယာဘူးခွံတွေလို မဟုတ်ဘဲ အဲဒီအချိန်က ဘီယာဘူးခွံတွေဟာ အခုခေတ်မှာ လူတိုင်းနီးပါးသိတဲ့ ငါးသေတ္တာဘူးခွံလို ရှည်ရှည်မျောမျော စလင်ဒါပုံစံဖြစ်ပါတယ်။ အဲဒီအချိန်တုန်းက ဘီယာဘူးခွံတစ်ခုရဲ့ပုံစံကို အပြင်က ဒီဇိုင်းသွင်ပြင်တွေ မပါဘဲနဲ့ ဆိုရင် အခုခေတ်မှာ ငါးသေတ္တာ(သို့) အသားဘူးလို့တောင်ထင်ရမှာပဲဖြစ်ပါတယ်။</div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;"><br /></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-indent: 0.5in;">ကျော်ညိုသွေး</div></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="font-size: small;"><br /></span></span></div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-64582321079793941442015-06-11T21:53:00.004-07:002021-04-05T08:46:01.094-07:00စိတ်ဒဏ်ရာ<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><div style="text-align: left;">စိတ်ဒဏ်ရာ ဖြစ်တယ်။ စိတ်ဒဏ်ရာ ဖြစ်တဲ့ အခါ လွယ်လွယ်နဲ့ပျောက်တာ ရှိသလို ၊ ဘယ်တော့မှ မပျောက်နိုင်တာမျိုးတွေလည်းရှိတတ်တယ်။ စိတ်ဒဏ်ရာက ခန္ဓာကိုယ် ဒဏ်ရာနဲ့မတူဘူး။ ခန္ဓာကိုယ်ဒဏ်ရာက ကြီးမှ ဖြစ်ရင် မကောင်းဘူး။ စိတ်ဒဏ်ရာကတော့ ငယ်စဉ်မှာ ဖြစ်ရင် ဆိုးတတ်တာမျိုး။ ငယ်ငယ်ကတည်းက စိတ်ဒဏ်ရာဖြစ်ရင် ဆေးမင်ကြောင်စွဲသလို တသက်လုံးစွဲသွားရော။ အသက်အရွယ်ကြီးလို့ ပျောက်သွားပြီလို့ ထင်ရတတ်ပေမယ့်လည်း စိတ်ရဲ့အတွင်းပိုင်းတနေရာမှာအငုံ့စိတ်ကလေးအဖြစ်နဲ့ ကျန်နေခဲ့တတ်တာမျိုး။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">စိတ်ဒဏ်ရာဆိုတာ အသက်ကြီးလည်းဖြစ်တတ်တာမျိုးပဲလေ။ နေ့တိုင်းလည်း စိတ်ဒဏ်ရာ ရစရာတွေ ဖြစ်လာတတ်၊ ပေါ်လာတတ်တယ်။ အရွယ်ရောက်ခိုက်မှာ ရတတ်တဲ့ စိတ်ဒဏ်ရာတွေကတော့ ငယ်ငယ်တုန်းကလို စိတ်ဓာတ်ရာအနေနဲ့ ဖြစ်လာတာမျိုးမဟုတ်ဘဲ အများစုက စိတ်ဖိစီးမှုအနေနဲ့ ကျပ်ခဲလာတတ်တာမျိုး။ တချို့တလေကျတော့လည်း အမှတ်အတေးသဘောမျိုးဖြစ်သွားတတ်တော့တယ်။ အဲဒီအမှတ်အတေးတွေများပြီး ကြီးမားလာရင်တော့ လူ့ပတ်ဝန်းကျင်ကို ထိခိုက်အောင် လုပ်ချင်တဲ့ စိတ်ကြမ်းကြီးတွေဖြစ်ပေါ်လာပါလေရော။ ဒါကြောင့်လည်း Stress တွေကို လျှော့ချဖို့နည်းလမ်းတွေကိုရှာဖွေ ဆောင်ရွက်ရတော့တာပေါ့။ ဒါကြောင့်လည်း ဘဝထဲမှာ stress ကျစေတဲ့ဆေးဝါးတွေ၊ စိတ်ဖြေရာတေးသီချင်း ဂီတတွေ ၊ နေရာတွေ ဟာ ဝင်ရောက်လာခဲ့တာပဲ။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">တချို့က ဂီတ ။ တချို့က ရုပ်ရှင်။ အစားအသောက် ၊ ခရီးသွား၊ စုဖွဲ့ပျော်ပါး၊ ငြိမ်ငြိမ်စိမ်စိမ် ငေးရီမျှော် ၊ လူတွေကိုကြည့်ငေး၊ ပွဲလမ်းသဘင် စသည်ဖြင့်ဘာညာ။ ဒါတွေဟာ စိတ်ဖိစီးမှုကို တနည်းနည်းနဲ့ ဖယ်ထုတ်ပစ်လိုက်ဖို့ကြံစည်ကြတာပဲ။ စိတ်နှလုံးထဲ အတိုင်းအတာတစ်ခုအထိရှိနေတဲ့ စိတ်ရဲ့ညစ်နွမ်းမှု အစွန်းအထင်းတွေ၊ နောက်ကျိလေးလံနေတာတွေကို ဗွက်ရေတွေနဲ့ပြည့်နေတဲ့ ကန်ငယ်ထဲ နောက်ထပ် ရေကြည်ရေသန့်တွေ အထပ်ထပ်လော်းထည့်ရင်း ကြည်နိုင်သလောက် ကြည်လင်သွားအောင် ဆောင်ရွက်တာပဲပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">စိတ်ဒဏ်ရာကို နေ့စဉ်နေ့တိုင်း ရတတ်ကြတယ်။ ပြင်ပခန္ဓာကိုယ်တောင်မှပဲ နေ့စဉ်နဲ့အမျှ သေးသေးမွှားမွှား ဒဏ်ရာသေးသေးလေးတွေ ရနေကြတာပဲ။ မတော်တဆထိမိရှမိ၊ ကုတ်ဖဲ့တာကြောင့် ပွန်းပဲ့၊ တွန်းတိုက်မိတာကြောင့် နာကျင် စတာတွေဟာ တခုမဟုတ်တစ်ခုနဲ့ ငြိတွယ်နေကြတာပဲ။ သက်သက်သာသာ ထိုင်နေရင်းတောင်မှပဲ ထိုင်တာကြာတဲ့အခါ ဖြစ်တတ်တဲ့ ညောင်းညာ ကိုက်ခဲထုံကျဉ်နေတာတွေနဲ့လေ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">မတတ်နိုင်ဘူး။ ဒဏ်ရာတွေရကြတယ်။ ဆောင်ရွက်သမျှ ကိစ္စတိုင်း၊ ပြုဖွယ်သော အရာရာတိုင်းနောက်က ကပ်ပါလာတဲ့ ရလာဒ်တွေထဲမှာ မဖြစ်မနေပါလာနိုင်တာက အဆင်မပြေတဲ့ ခံစားမှုနဲ့ အတူ ညစ်ညူးဖွယ်သော အကျိုးတရားတွေ။ မလွဲမသွေကြုံလာတဲ့အခါ နောက်ကျိနေတဲ့ ရေတံခွန်တွေက တဝေါဝေါနဲ့ နှလုံးသားထဲ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ကို သွန်ချလို့ ။ တချို့က စမ်းချောင်းလိုအရှိန်နဲ့ ပုပ်သိုးနေတဲ့အနံ့အသက်ကိုဆောင်ယူပြီး စိတ်နှလုံးထဲကိုစီးဝင်လို့။ စိတ်ဒဏ်ရာ ဖြစ်ပေါ် စုဖွဲ့စေနိုင်တဲ့ အငွေ့အသက်တွေဟာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">အိုင်ထွန်းလို့ လာတာပဲ။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">စိတ်ဟာ တူရိယာ တစ်ခုလိုပဲဖြစ်တယ်။ နည်းစနစ်မှန်ကန်တဲ့ လက်ကြောင့် သာယာတဲ့ဂီတဖြစ်ပေါ်လာရသလို၊ မတော်မတည့် ရမ်းသမ်းတဲ့လက်တစ်စုံကြောင့်လည်း အသံပျက် ၊ အသံဆိုးတွေထွက်ပေါ်လာနိုင်တယ်။ နည်းစနစ်မမှန်တဲ့လက်တွေဟာ တူရိယာရဲ့ ကြိုးတွေလိုက်လျောညီထွေမှုကို ပျက်ပြားစေသလိုပဲ စိတ်ဆီကို ဝင်ရောက်လာတတ်တဲ့ အဆီအငေါ်မတည့်မှုတွေကြောင့် ပျက်ပြားသွားတဲ့ စိတ်သံစဉ်ထွက်ပေါ်ရာ တူညီလိုက်ဖက်ကြိုးတွေရဲ့ အလျော့အတင်းညီမျှဖို့ ပြန်လည်ချိန်ညှိဖို့လိုအပ်နေတာလည်း အသေအချာပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on">သဘောတရား တွေကတော့ ပုံမှန်အတိုင်း။ ပြောင်းလဲတတ်တဲ့ သဘာဝကတော့ ရွေ့လျားစီးဆင်း။ ဒီသဘောတွေကြားထဲက စိတ်ရဲ့မြစ်ကမ်းပါးတွေဟာ တစတစတိုက်စားခံရခဲ့တယ်။ အဲဒီကြားထဲမှာ နေ့စဉ်နေ့တိုင်း ရနေတဲ့ ဖီစီးမှုဟာ နှလုံးသားထဲမှာ အပြည့်အမောက်ပေါ့။ နှလုံးသားထဲ ထပ်ထည့်မယ့် တစ်စုံတစ်ရာတွေက နဂိုရှိရင်းစွဲ ညစ်ထေးထေးအရာတွေထက် ပိုမိုသန့်စင်ဖို့လိုအပ်နေဆဲ။ အညစ်အထွေးတွေ ပွေ့ပိုက်ရင်း အရာရာကိုတခဏမေ့လျော့လို့ အိပ်စက်တ့ခဏ မက်တဲ့အိပ်မက်တွေနဲ့လား၊ အိပ်မက်တွေထဲအထိ ငြိတွယ်နေတဲ့ လက်တွေ့ဘဝရဲ့တိမ်တိုက်တွေနဲ့ လေပြင်းတွေကြား ရွာကျတဲ့မိုးတွေနဲ့ ရွှဲရွှဲစိုနေတုန်းလား။ ခဏနေ သန်းခေါင်ကျော်တော့မှာပဲ။ မကြာခင်မိုးလင်းတော့မယ်။ ယုံကြည်ရဲဝံ့စိတ်နဲ့အတူ တက်တက်ကြွကြွနိုးထလာလိုက်ပေါ့။ အရာအရာကို မေ့လျော့လို့ အပြုံးနဲ့ နှုတ်ဆက်လိုက်ပါ။ "မင်္ဂလာပါ လောကကြီး" ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">.</div><div dir="ltr" trbidi="on"><b>ကျော်ညိုသွေး</b></div></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-23530803150566564852013-11-11T07:09:00.001-08:002021-03-28T10:38:33.268-07:00သက်မွန်မြင့် ပိုစတာ<b>သက်မွန်မြင့် ပိုစတာ</b>
ဟိုတုန်းက သက်မွန်မြင့် ပိုစတာ ဟာ
အိမ်နံရံပေါ်မှာ အရင်အတိုင်း
အိမ်မြှောင်လေးတွေဟာ
စက္ကူချပ်ပေါ် တက်ရပ်လို့
အမြီးကို တဖျပ်ဖျပ် လှုပ်တယ်။
ဒီလိုနဲ့ ကြောင်ကလေးဟာ လန့်နှိုးလာ။
အိမ်မြှောင်စုတ်တွေ ထိုးတယ်
ထရံပေါက် က ချောင်းကြည့်တော့
လမင်းကြီး သာဆဲပဲ။
အဲဒီခဏမှာ ထိုးတဲ့ စုတ်ဟာ ကိုးချက်
အိမ်မြှောင်စုတ်ထိုးတာဟာ ကိုးချက်ဖြစ်တယ်။
သက်မွန်မြင့် ပုံ အသစ်လေးလိုချင်တယ်
စိတ်ထဲဆုတောင်း။
သစ်ရွက်တွေ ကြွေကျပြီးတော့
နံရံမှာ သက်မွန်မြင့် ပိုစတာဟာ
ရောက်လို့လာခဲ့တယ်။
သက်မွန်မြင့် ပုံဟာ
အိမ်နံရံမှာ အရင်အတိုင်း။
<b>ကျော်ညိုသွေး </b> Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-20925191934540720982013-11-03T05:58:00.004-08:002021-04-05T08:45:43.959-07:00မြသားရောင်လမ်းကလေး<div><br /></div><div>ကန်ထဲက ရေတွေဟာ ခွက်နဲ့ ခပ်ယူခြင်း ခံရပြီးတဲ့နောက်။ တစ်ကိုယ်လုံး ကို ရွှဲစိုသွားစေတော့တယ်။ ဆိုလိုတာကတော့ ရေကန်ထဲက ရေတစ်ခွက်ကို ယူပြီး ခေါင်းပေါ်က လောင်းလို့ ချိုးလိုက်တယ်ပေါ့။ ဟုတ်ပါတယ်။ ချွေးစက်တွေဟာ နွမ်းနယ်မှု ရဲ့ ပြယုဂ် ပဲ ဖြစ်ပါတယ်။ လူတွေ ရဲ့ အတွေးဟာ ရေချိုးခြင်း ၊ အညစ်အကြေးစွန့်ခြင်း နဲ့ ဘတ်စ်ကားစီးခြင်း တို့ ပြုလုပ်တဲ့ အခါမှာ ကွန့်မြူးတယ်လို့ သိထားဖူးတာပဲ။ ဒါပေမယ့်လေ အခုလောလောဆယ်မှာတော့ အတွေးတွေဟာ နောက်ပြန်လည်ရုံကလွဲပြီး ဘာမှမကွန့်မြူးဘူး။ ညနေဟာ စောင်းပြီး ခဲ့ပြီ ။ ညဘက်ဟာ ဝင်ရောက်ခဲ့ပြီ။ ပူအိုက်စေးထန်းနေတဲ့ ခန္ဓာကိုယ်ကို ရေလောင်းချလိုက်တဲ့ အခါ အရေပြားဟာ ဆပ်ပြာကို တောင့်တတော့တယ်။ ရေချိုးချိန်မကြာစေဖို့ ကိုယ့်ကိုယ်ကို သတိပေး ရတာလည်း ချိုပါတယ်ကွယ်။ ချိုပါတယ်။</div><div><div><br /></div><div style="text-align: center;"><br /></div><div><div style="text-align: center;">+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++ </div><div><br /></div><div><br /></div><div>လမ်းတွေကို အိပ်မက်မက် ရင် ဘယ်လို ခံစားရမလဲ။ ပျော်လား ၊ ကြည်နူးလား ၊ တစ်ခုခုကို လွမ်းဆွတ်တမ်းတ တာမျိုး ဖြစ်ပေါ်ခံစားရလား။
အိပ်မက်ထဲမှာ လျှောက်တဲ့ လမ်းဟာ ဖြောင့်ဖြူးလား ၊ အနိမ့် အမြင့်တွေ နဲ့လား ၊ ဘေးနားမှာ ကွန်ကရစ်တုံးလေးတွေ စီထားလား။ ယာဉ်အသွားအလာရှင်းလား။ အလုပ်ပြန် ခြေလှမ်းရောင်စုံတွေ များပြားလွန်းလား။ သစ်ရွက်ကလေးတွေ ကြွေနေလား။ အိပ်မက်ဆန်လွန်းလား၊ အသက်ရှုသံတွေ ပြင်းလား။ ဘာပဲဖြစ်ဖြစ် အိပ်မက် ဟာ အိပ်မက်ပဲ ဖြစ်ပါတယ်။
အိပ်မက်ထဲမှာ မြင်ရတဲ့ လမ်းကို လျှောက်ရတာ ဟာ သိပ်ထူးဆန်းလား။ မျက်ရည်လည်စေလား။ ရင်ခုန်ချိုမူး စေလား။ အပြစ်ရှိသလို ခံစားရလား။ ရွက်ကြွေလေးတွေထဲမှာ တိတ်တခိုးအကြည့်ရဲရဲလေးတွေ ထည့်လို့ ကြွေလား။ နှုတ်ခမ်းထောင့်စွန်းတွေ တုန်ယင်နေလား။ စိတ်ထဲတွေ့ရာ စကားတွေ က သူ့နှုတ်ခမ်းကို ခိုးကြည့်နေလား။ </div><div><div><br /></div><div style="text-align: center;"> ++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++ </div><div><br /></div><div> လမ်းကလေးထဲကို ကောင်လေး နဲ့ ကောင်မလေး တို့ဟာ လျှောက်လှမ်းလို့ လာကြတယ်။ </div><div>ဟိုး...မြို့ပြ လမ်းမတွေမှာ နိစ္စဒူဝဘတ်စ်ကားတွေ ဟာ ဥဒဟို ဖြတ်သန်းမောင်းနှင်နေကြချိန် ၊ ကောင်လေး နဲ့ ကောင်မ လေး ဟာ ဆိတ်ငြိမ် လမ်းကလေးထဲမှာ ရုပ်ရှင်ဖလင်ကွက်တွေလို တစ်ကွက်နဲ့ တစ်ကွက် နည်းနည်းချင်းစီ တူသလို နဲ့ မတူတဲ့ အခြေအနေနဲ့ ခြေလှမ်းတွေကို စီမံခန့်ခွဲ နေတော့တယ်။ စိမ်းပြာရောင် ရင်ဖုံးအင်္ကျ ီဟာ ယဉ်ယဉ်လေး ဆိုတာကို လှနေအောင် ပုံဖော်ထားတာ ဖြစ်တယ်လို့ ကောင်လေးတွေးတယ်။ ကောင်မလေး ကတော့ ဘယ်ကို ငေးနေတယ် မသိရ။ ကောင်လေးရဲ့ စကားတွေဟာ ဖောင်းပွတယ်။ စောင်းငဲ့ ကြည့်လိုက်တော့ ကောင်မလေးရဲ့ နှာခေါင်းလေးရှုံ့ပြီး ရယ်တဲ့ အရယ်တွေဟာ စတော်ဘယ်ရီ ခင်း တစ်ခင်းနဲ့ မလဲနိုင်တဲ့ ဝင်းပမှုမျိုးနဲ့။ ဟုတ်ပါပြီ။ ဒီလောက်ဖွဲ့နေရအောင် ဒီလမ်းကလေးက ဘယလို လမ်းကလေးများလဲ။ အမည်မသိ လမ်းကလေးပေါ့။ အမည်မသိ လမ်းကြားလေး ထဲမှာ ကောင်လေး နဲ့ ကောင်မလေး နှစ်ယောက် လမ်းလျှောက်လာတယ်။ လမ်းကလေး ဟာ အဆင်းလမ်းကလေး နဲ့ ဖွဲ့ထားတယ်။ အဆင်းပေမယ့် ကောင်လေး နဲ့ ကောင်မလေး ဟာ သူတို့ ဖဝါးအောက်မှာ ဘီးတွေ တပ်မထားဘူး။ တစ်ယောက် ရဲ့ ခြေထောက်အောက်က ဘီး တွေ ကို တစ်ယောက် ခေါက်သိမ်းထားကြတယ်။ ဟုတ်တယ်။ လမ်းကလေးဟာ ခပ်ဝေးဝေး တမျှော်တခေါ်မှာ ရှိတဲ့ ကတ္တရာလမ်းမကြီးဆီ စွန်လွှတ်တဲ့ ကြိုးလို့ ခပ်ဟိုက်ဟိုက်လေး ငေးမျှော်နေတော့တယ်။</div><div><br /></div><div><br /></div><div style="text-align: center;"> +++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++ </div><div><br /></div><div> ကောင်လေး ဟာ ကောင်မလေးရဲ့ တောင်ကုန်းအလှတွေကို စိုးရွံ့စိတ်နဲ့ လှမ်းကြည့်တယ်။ ဒီထက် အဲဒီတောင်ကုန်းအလှတွေ ရဲ့ အတွင်းပိုင်းက နှလုံးသားကို မြင်ဖြစ်အောင် မြင်ခဲ့တယ်။ တဒိတ်ဒိတ်ခုန်နေတဲ့ နှလုံးသားထဲ ဥယျာဉ်လေး တစ်ခုဟာ တည်ငြိမ်နေပေါ့။ ကောင်လေး မျက်လွှာချထားတော့ အဆင်းလမ်းကလေး ရဲ့ မြေပြင်ဟာ လှုပ်ရှားနေတော့တယ်။ လွမ်းတယ်ကွယ်။ ဘေးနားမှာရှိနေတာတောင် လွမ်းတယ် တဲ့။ အဲဒီလို ပြောသံကြားလိုက်လို့ ကောင်လေးလည်း ဘေးဘီဝဲယာ ကို လှည့်ကြည့်တယ်။ ဘယ်သူ့ကိုမှလည်း မတွေ့ရ။ အဲဒါ နဲ့ပဲ လမ်းကလေး ဟာ စက္ကန့်တံတွေကို ထမ်းပိုးထားတော့တယ်။</div><div><br /></div><div style="text-align: center;">+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++</div><div><br /></div><div><br /></div><div>ရင်ဖုံးအင်္ကျီ သူ့ရဲ့လက်ရှိအလုပ်ကလေးက
အိန္ဒြေရတယ်။ ဘဝဆန်တယ်။
လှပတယ်။ ကြည်နူးစရာကောင်းတယ်။
ဒီလိုတွေးတော့
ကိုယ့် ပင့်သက်လေးတွေထဲ
ငှက်ကလေးတွေ ယဉ်ယဉ်ကျေးကျေး
တေးဆိုကြပေါ့။
ရင်ထဲက
ကြေး ၊ ကြိုး ၊ သားရေ ၊ လေ ၊ လက်ခုပ် တို့ဟာ
မတီးပဲမြည်ကြပေါ့။
သူမ နဲ့ ကျွန်တော့် ရဲ့
လိမ္မော်ရောင် ညနေခင်းလေးမှာ။ ။
သစ်ရွက်တွေပေါ်က ရွက်ကြောမျှင်ကလေးတွေဟာ ကောင်မလေးရဲ့ ပါးမှာ နားခိုနေကြတယ်။ စကားလုံးတွေဟာ လေထဲမှာ သူ့ဘာသာသူရှိပြီးသားလား။ သင်ယူတတ်မြောက်ခြင်းနဲ့ အတူ ရင်တွင်းလေ က ပုံဖော်ပေးတာလား။ စကားသံဖြစ် အင်္ဂ ါ အစိတ်အပိုင်းတွေ ပြည့်စုံပါလျှက် ပုံမပေါ်လာသေးတဲ့ စကားလုံးတွေ ဟာ ဘာကြောင့်များပါလိမ့်။
မြန်မာဆန်တဲ့ အရိပ်ကလေး ဘယ်သူတွေက ငေးမောနေတာပါလိမ့်။ ဆံရှည်ကောင်လေးဟာ သူမရဲ့ ထောပတ်ခြေဖဝါး လေးပေါ် သစ်ရွက်ကလေးတစ်ရွက်လို ကြွေကျတယ်။ ဆောင်းဦးရာသီရဲ့ ညနေခင်းဟာ နေရောင်တွေ တိတ်ဆိတ်ပြီးတဲ့ နောက်မှာ ချွေးစို့စို့ မျက်နှာပေါ်က အပြုံးရိပ်တွေကို ဖန်ဆင်းပေးတော့တယ်။ ကောင်မလေး ရဲ့ ယူကလစ်နံ့တွေ ဟာ ကောင်လေးရဲ့ ဆည်းဆာ မှာ အင်အားဖြည့်တိမ်လိမ္မော်တွေကို ထုဆစ်နေဆဲပေါ့။</div><div style="text-align: center;"><br /></div><div style="text-align: center;"> +++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++ </div><div><br /></div><div><br /></div><div> ဘေးနားက လူတွေရဲ့ ပဲ့တင်သံမှာ ကောင်လေး နဲ့ ကောင်မလေး တွဲလျှောက်သွားတဲ့ ခြေလှမ်းတွေတလျှောက် လိုက်ပါသွားတော့တယ်။ ကံကောင်းခြင်း ဆိုတာ ဘေးက ရပ်ကြည့်နေတဲ့ သူတွေ အတွက် လွယ်လွန်းမယ် ထင်ပါရဲ့။ ကံကောင်းခြင်း ဆိုတာ ဘယ်လိုများပါလဲ။ ကံကောင်းတဲ့ အခါ အကြောင်းတွေလည်း လှ တော့မှာပေါ့။ ရင်ဖုံးအင်္ကျ ီ လေး နဲ့ စပို့ရှပ် လေးတို့ဟာ ညနေခင်းထဲမှာ စနစ်တကျ တပ်ဆင်ထားသလို။ တချို့မျက်ဝန်းတွေရဲ့ ငေးမောမှုကလည်း ကောင်လေး နဲ့ ကောင်မလေး နှစ်ယောက်လုံးရဲ့ အပေါ် ကို ချိုမြသံစဉ်တွေ နဲ့ ထုံမွှမ်းထားသလို။
လမ်းကလေးကို လျှောက်လှမ်းရင်း နဲ့ ကောင်မလေး ရဲ့ စလင်းဘက်ထဲက ကမ္ဘာဦးသီချင်းဟာ တိတ်ဆိတ်နေပေါ့။ တောင်တန်းတွေပေါ်မှာ ပွင့်တဲ့ ပန်းတွေဟာ ဘာရနံ့မှန်းမသိပါဘူး။ ဒီတောင်တန်းတွေ ဟာ အောက်တိုဘာ ညနေခင်း အတွက် ပွင့်မယ့် ပန်းတွေ ကို ထိန်းချုပ်ထားကြတယ်။
သူ့ ကို စိတ်ကူးနေတဲ့ ညမှာ ပိုးစုန်းကြူးလေး မြင်ရင်တောင်ပျော်နေတဲ့ ကောင်လေးဟာ အခု ဘယ်လောက် ပျော်နေမလဲဆိုတာ စဉ်းစားကြည့်လေ။ ဘာမှ ဟိုလို ၊ ဒီလိုမတွေးပါနဲ့။ တကယ်တော့ ကောင်လေးက ကောင်မလေးဆီက ဘာအခွင့်အရေးမှ မရပါဘူး။ ဒီအတိုင်း ကြည်နူးရုံလေးပါ။
အပြစ်ရှိသလို ခံစားရတဲ့ စိတ်နဲ့ ဆံပင်တွေကို သပ်တင်တယ်။ ကောင်လေးရဲ့ ဆံပင်တွေ ဟာ သိပ်ပျော့တယ်။ ကောင်မလေးဟာ ကားတွေ ဥဒဟို ပြေးနေတဲ့ လမ်းမဘက်ကို မျက်နှာမူလို့ ထိုင်နေလေရဲ့။ ကောင်မလေးရဲ့ ဆံပင်တွေဟာ အဖြောင့်။ အဲဒီ အဖြောင့်ဆံပင်လေးတွေဟာ ရင်ဖုံး အင်္ကျ ီ လေးပေါ်ကို ဝဲကျနေတယ်။ ကောင်မလေး ကပြောတယ်။ “ဒီဆံပင်တွေက စက်နဲ့ ဖြောင့်ထားတာပါ။ တကယ်တော့ ကျွန်မဆံပင်တွေက ကောက်တယ်” ။ ကောင်လေး သိတာပေါ့။ ဒီကောင်မလေး ရဲ့ဆံပင်တွေ ကောက်တယ်ဆိုတာကို။
“သိပါတယ်လေ။ တနင်္ဂနွေသမီးဆိုတာ ၊ စိတ်ကောက်ရင်ကောက် ၊ စိတ်မကောက်ရင် ဆံပင်ကောက်”
ကောင်မလေး ရဲ့ နှုတ်ခမ်းစူသွားတယ်။ ကောင်လေး က ခပ်ဟဟရယ်တယ်။ တကယ်တမ်းတော့ အဲဒီပုံရိပ်လေးဟာ ကောင်လေးရဲ့ စိတ်ကူးစာအုပ်လေးထဲက စာမျက်နှာ တစ်ထောင်ကျော် ဘယ်လောက်မှန်းမသိမှာ ညှပ်ထားတာကို ခံလိုက်ရတယ်လေ။
အနက်နဲဆုံး ခံစားမှုတွေ ချရေးဖြစ်တော့ အဲဒီအဓိပ္ပါယ်ကို ဒိုင်ယာရီလို့ ခေါ်သတဲ့။ အဲဒီလို ဒိုင်ယာရီပေါ် ချရေးတာတွေဟာ ဒိန်ခဲအိုးထဲက နှုတ်ခမ်းဝမှာ ကပ်ညှိနေတဲ့ ဒိန်ခဲ အစအနလေးတွေပါပဲ။ မြေအိုးကလေးထဲမှာ ဒိန်ခဲအသားတွေဟာ ရှိသေးတယ်။
ကောင်လေးဟာ ကောင်မလေး ရဲ့ ဆံနွယ်ဖြောင့်ဖြောင့်စင်းစင်းတွေကို ငေးကြည့်နေတယ်။ အဲဒီထက် ကောင်မလေးရဲ့ မွေးရာပါ ဆံပင်ကောက်ကောက် ကွေးကွေးလေးတွေ ကို ပိုပြီး ငေးကြည့်ချင်တယ်။ ကွေးကောက်တတ်တဲ့ ကောင်မလေးဟာ ကောင်လေး ရဲ့ နှလုံးသားထက်မှာ စပရိန်လေး လို ခုန်ပေါက်ပြေးလွှား နေတော့တယ်။
ကောင်မလေး ကတော့ သူ့ဆံပင်ကောက်ကောက်ကွေးကွေး လေးတွေကို အဖြောင့်ပုံစံ အတိုင်းပဲ ထားဖြစ်ခဲ့တာ ကြာပြီလေ။ သူ့အနေနဲ့ ဒီဆံပင် ကောက်ကောက်ကွေးကွေးလေးတွေ ကို ကြည့်မှန်ထဲမှာ မြင်မကြည့်ခဲ့တာ ကြာပြီ။</div><div><br /></div><div> ++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++ </div><div><br /></div><div> ဒီလမ်းကလေး က လျှောက်လို့ကောင်းလား ကောင်လေး မသိဘူး။ လမ်းကလေး ရဲ့ ပုံသဏ္ဍန် ကိုလည်း ကောင်လေး မသိဘူး။ အသိစိတ်ထဲမှာတော့ ကောင်မလေးကို လမ်းရဲ့ ဘေးဘက် လမ်းအစွန်ကနေ လမ်းလျှောက်စေဖို့ မသိမသာ စိတ်နဲ့ တိုးပေးနေတယ်။ လမ်းကလေးက ကားအသွားအလာ နည်နည်းရှိတယ်။ အနောက်ဘက်က လာနေတဲ့ ကားတွေကို ကောင်လေး နောက်လှည့် လှည့်ကြည့်ရင်း လျှောက်နေတော့တယ်။ ကောင်မလေးဟာ သပ်ရပ်တဲ့ စလင်းဘက် အညိုလေး ကို လွယ်ထားပြီး လက်တစ်ဘက်က အလုပ်လက်ဆွဲအိတ် ကလေး တစ်လုံး ကို ကိုင်ထားတယ်။ ကောင်လေး လက်ထဲမှာတော့ နေ့စဉ်ထုတ် သတင်းစာ တစ်စောင် နဲ့ အတူ ဂျာနယ် နှစ်စောင် ၊ သုံးစောင်ဟာ ပိုက်ထွေးလျှက်ပေါ့။</div><div><br /></div><div style="text-align: center;"> ++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++ </div><div><br /></div><div> လမ်းဘေး ဆိုင်ကလေးဟာ မြို့ပြမြင်ကွင်းကိုလည်း လှမ်းမြင်ရတယ်။ တစ်စုံတရာ သော အေးဆေးမှုကိုလည်းရတယ်။ ဒီလို နဲ့ ကောင်လေး နဲ့ ကောင်မလေး ဟာ ရေနွေးကြမ်းပန်းကန်လေး နှစ်ပန်းကန် ဖြစ်တယ်။ ကြာဇံကြော် နှစ်ပွဲ ဖြစ်တယ်။ ကိုယ်ရေးကိုယ်တာ နှစ်ခု ဖြစ်တယ်။ ခေတ် အဆက်ဆက် မရိုးတဲ့ စကားတွေ ဟာ ဒီခေတ်ကြီး ရဲ့ ညနေခင်းတစ်ခုမှာလည်း ဖန်တရာတေနေတယ်။ ခေတ်ကြီး အကြောင်းပြောတယ်။ လူ့သဘာဝတွေ အကြောင်းပြောတယ်။ ပတ်ဝန်းကျင် အကြောင်းပြောတယ်။ သူတို့ စိတ်ထဲမှာ လှည့်လည် လည်ပတ်နေကြတဲ့ စကားစုတွေ ၊ စကားလုံးတွေတော့ နှိုးစက်နဲ့ ဝေးနေသေးတယ်။ ဒီလိုပါပဲ။ ညနေခင်းတွေဟာ တိတ်ဆိတ်နေတတ်တယ်။ စားကောင်းတဲ့ ကြာဇံကြော်တွေ ဟာ နီနီရဲရဲ ငရုတ်ဆီတွေ ထည့်မထားကြဘူး။ ဒီလိုနဲ့ ညနေခင်းထဲက ပြေးထွက်ဖို့ ဖြစ်လာတယ်။ တာမွေဟာ လမ်းမီးတိုင်တွေရဲ့ ပြုစားမှု အောက်ကို ရောက်ခဲ့ပြီလေ။
<div><br /></div><div style="text-align: center;">+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++ </div><div><br /></div><div> တာမွေကို သွားမယ့်ကားဟာ ဘယ်ကနေ စပြီးထွက်ခွာလာပါသလဲ။ ကောင်လေးဟာ ကောင်မလေးကို ကြည့်နေတယ်။ ကောင်မလေး ပိုက်ထားတဲ့ ဂျာနယ် အထပ်ကြီးဟာ သိပ်လှနေပါတယ်။ ဘာကြောင့်လှနေတယ်ဆိုတာတော့ ကောင်မလေး မသိဘူး။
ကောင်မလေးရဲ့ ဝတ်စုံပြည့်ဟာ ညနေခင်းရဲ့ အလံတော် ဖြစ်တယ်။ ကောင်လေး ရဲ့ စိတ်လုံခြုံမှုပေးနိုင်တဲ့ အနွေးထည်ဖြစ်တယ်။ ဘာကြောင့်မှန်းမသိ စောင့်နေတဲ့ ဘတ်စ်ကားဟာ စောစော ရောက်လာတယ်။ တာမွေအဝိုင်း ကို ဖြတ်ကျော် မောင်းနှင်ဖို့ ကောင်လေး နဲ့ ကောင်မလေး တို့ ရပ်နေတဲ့ မှတ်တိုင်မှာ ခဏနားတယ်။ ကောင်မလေးဟာ သူ့ရဲ့ ချစ်သူဆီ သွားဖို့ စိတ်အားထက်သန်နေတယ်။ ရင်ဖုံးအင်္ကျ ီ လေးဟာ ခြေလှမ်းတွေ သစ်လွင်လတ်ဆတ်နေတယ်။ ဘတ်စ်ကားဟာ ဂုဏ်ယူဝံ့ကြွားစွာ မောင်းနှင် ထွက်ခွာသွားတယ်။ ဘေးဘီမှာ လူတွေ တစ်ယောက်စ နှစ်ယောက်စ ဟာ သူတို့ စောင့်မျှော်နေတဲ့ ဘတ်စ် ကား ကို ငေးမော မျှော်လင့်လို့။
စီးကရက်တွေဟာ စိတ်လုံခြုံမှု ကို ပေးသလား မသိ ၊ တသိ ။ စီးကရက်ငွေ့တွေဟာ တာမွေမြို့နယ်မှာ လွင့်ပျံနေခဲ့ပါတော့တယ်။ စီးကရက်မီးခိုးငွေ့တွေဟာ ဖုန်းခေါ်စရာမလိုဘူး။ တယ်လီပသီ ရှိစရာမလိုဘူး။ စာတို ပို့စရာမလိုဘူး။ အီလက်ထရွန်းနစ် ကမ္ဘာကြီးထဲက နေ့ရက်တွေထဲမှာ သူတို့ ပျံသန်းချင်ရာကို လွတ်လွတ်လပ်လပ် ပျံသန်းသွားနိုင်ကြတယ်။ လေထုထဲ စီးကရက်ငွေ့တွေ ရောနှောသွားတော့ လူတွေက သူတို့ကို ပျောက်ဆုံးသွားပြီလို့ ယူဆကြတယ်။ တကယ်တော့ သူတို့ ကိုယ်တိုင် ရဲ့ စိတ်ညွှန်ရာကို ထွက်ခွာသွားကြတာသာ ဖြစ်ကြတယ်လေ။ </div><div><br /></div><div><br /></div><div style="text-align: center;"> +++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++ </div><div><br /></div><div><br /></div><div> နာမည်ကျော်တယောပြားလေး ဟာ ကလေးဘဝမှာ သူဆုရတဲ့ ရေဒီယိုကြီး ကျကွဲသွားလို့ပဲ အောင်မြင်မှု လမ်းကြောင်းပေါ် ရောက်ခဲ့သတဲ့။ ချစ်ပြုံးနှင်းဆီ သီချင်းထဲမှာတော့ အဲဒီလို လမ်းပေါ်မှာ ကျကွဲသွားတဲ့ ရေဒီယို ကလေးဟာ ချိုအီမွှေးကြိုင်နေတော့တယ်။ </div><div><br /></div><div><b>ကျော်ညိုသွေး</b></div></div></div></div></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-45326547390106540582013-10-13T10:32:00.001-07:002021-03-29T07:10:34.386-07:00လူပျိုရည်လမ်းမပေါ်က ဒဗလျူဘောလုံးကို မက်မက်မောမော ကန်နေတဲ့ ကလေးတွေ က လူမှုရေး
စက်ရုံက ဝင်ရိုးတွေ လည်နေသံကို ဘယ် ဖမ်းဆုပ်မိမလဲ။ အခြေခံကျကျ
ပြုပြင်ပြောင်းလဲရေးကို စွမ်းနိုင်သူကို အာဂလူလို့ ယူကြမယ်။ ဒီလိုမျိုးတွေ
အတွက်လည်း သစ်ပင်ပျိုးနေရင် ကိုယ်ဟာလည်း အခုတင် အိုမင်းနေအောင် တွေးမိပေါ့။
မလှပတဲ့ သီချင်းတွေ အတွက်တော့ ကိုယ့် လူပျိုရည် ရောင်းမယ်ကွယ်။
သံသရာအတွက်မတွေး မျက်စိရှေ့က ချွေးပေါက်လေးတွေ ခဏတာ တိတ်ဖို့ ၊ လူကုံတန်
သီချင်းတွေ ပြီးရင် ညှိုးနွမ်းနေတဲ့ သစ်ရွက်ကလေးတွေ ရေစင်ဖြန်းဖို့
လူပျိုရည်ရောင်းမယ် ကွယ်။ လူပျိုရည် ရောင်းပါတယ်။ သန့်စင်ထားတဲ့
မူးယစ်ဆေးဝါးတွေလိုချိုမြ ၊ ပင်လယ်ကမ်းစပ်က သဲခုံတွေလို ဖြူဖွေး ၊ လေနုအေး
တိုက်တဲ့ အရပ်က ပန်းသစ်ခွတို့ ရဲ့ အာရုံနှိုးတေးသွားလို လူပျိုရည်
ကိုယ်ရောင်းမယ်။ ပြာသိုတဲ့ တပိုတွဲမှာ ပွင့်တဲ့ ပန်းတွေ ကောင်းချီးပေးပါစေ။
ဆက်ရက်တွေ တောင်ပံကျိုးတဲ့ အခါ ကြောင်တွေလည်း အလိုလို ခံတွင်းပျက်
ရတော့မယ်။ ဒီလိုနဲ့ အေးစိမ့်တဲ့ တောင်ပေါ်ဒေသလေး တစ်မြို့ ကိုယ်ဖြစ်ချင်တယ်။
လတ်ဆတ်တဲ့ သစ်သီး ဝလံတွေ ကို ခူးဆွတ်တဲ့ အခါ မြည်တဲ့ အသံကိုက ချိုမြမြ ၊
အညှာကထွက်တဲ့ အစေး လည်း လောင်မယ်။ ငါက မှည့်ဝင်းတဲ့ လေပြေညှင်းတွေကြားမှာ
လွင့်မျောနေရင်း စွန်တစ်ကောင်လို ပျံဝဲ။ အောက်ဘက် အရပ်ဆီက မြင်ကွင်းတွေ
အတွက် သီချင်းဆိုလည်း မထူး။ ဒါကြောင့်လည်း လူပျိုရည် ရောင်းမယ်။
ရောင်းမယ်ကွယ် ငါ့လူပျိုရည်ကို ထန်းရည်ချိုလို ၊ လက်ဖက်နုထွေးလို၊
လက်နုနုလေးတွေ နဲ့ လည်း မလဲလှယ်လို။ အသည်းကို လည်း မပေး။
ကိုယ်ရောင်းမယ့်လူပျိုရည် ဝယ်ပါကွယ်။ သံသရာမှာ ဒီလူဟာ ဘုံလူအဖြစ် နဲ့
စိမ်းလန်းတဲ့တေး ကို ဆိုပြလို့ ငြိမ်းချမ်းရေး အတွက် လည်း မဟုတ်လည်း
လမ်းပေါ်က ဒဗလျူဘောလုံးလေး တွေ သန့်စင်အောင်ဆေးဖို့ ရေကန်လေး တစ်ကန်
ဆောက်ဖို့ ၊ ဗလာစာအုပ် ပေါ်က လက်ရေးလှလှတွေ အတွက် လူပျိုရည်ရောင်းမယ်။
လူသားဆန်တဲ့ အသိတွေ ၊ ခေတ်မီ တဲ့ အတွေးတွေ အတွက်ကွယ်။ တခါက အသည်းကို
ဖြတ်ရောင်း ကဗျာစာအုပ် စက်ရုံထောင်ချင်သလို အခုအခါ ကမ္ဘာကြီးပေါ်က အပေါက်တွေ
ဟာ များလာတယ်။ ဒီမှာ ကွယ် စိတ်ရင်း နဲ့ ရောင်းမယ့် လူပျိုရည်
ဆန္ဒတစ်စုံတိုင်းအတွက် ငံ့လင့်လို့ ဝိုင်တစ်ခွက်နဲ့ ပြိုင်ဖက်ကို
အနိုင်ယူပြီးတဲ့ အခါ စိတ်ဖြေရာ အတွက် အဆိပ်တွေ မပါတဲ့ လူပျိုရည် ရောင်းမယ်။
လူလူချင်း အိပ်မက်မက်စေဖို့ ၊ လူသားချင်း စာနာဖို့ မလှတဲ့ အရေပြားတွေ
လှစေဖို့ ၊ လူစွမ်းအားအရင်းအမြစ်တွေ လည်း ပြည်တွင်းဖြစ်ကို
ပိုမိုထုတ်လုပ်လာနိုင်စေဖို့ ကိုယ်ကလည်း လူပျိုရည်ကို တသသ မွေးမြူလို့ ။
ဒီမှာ ကွယ် ငါ့ရဲ့ လူပျိုရည်လေ။ လူပျိုရည် ။ လူပျိုရည်။ လူပျို အပျိုတွေ
မောင်နဲ့ နှမ သားနဲ့ အမိ လှမ်းကြည့်လိုက်တဲ့ အခါ ဒီမြေမှာ စိမ်းလန်းနေတဲ့
မြင်ကွင်းတွေ ၊ ရှုခင်းတွေ ၊ ပို့ကုန်အတွက် သယ်ဆောင်သွားကြတဲ့ ကုန်တင်ကား
သပ်သပ်ရပ်ရပ်တွေ ၊ အနက်ရောင်လမ်းမတွေ သန့်ရှင်းနေဖို့ လူပျိုရည် ရောင်းမယ်။
ပန်းသစ်ခွတွေ နဲ့ ဥယျာဉ်အလယ် လူငယ်လေး တစ်ယောက် စာအုပ်ဖတ်နေတယ်။
လူလတ်ပိုင်း တစ်ယောက် ပန်းချီဆွဲနေတယ်။ ရောင်းပါမယ် ဝယ်ပါကွယ်။ ဒီမှာ ငါဟာ
ကုန်စည်နဲ့ဝန်ဆောင်မှု ဆုံတွေ့ဖို့ ၊ စိမ်းလန်းရေး ၊ ငြိမ်းချမ်းရေး
အေးမြတဲ့ ပန်းချီနဲ့ သက်ငြိမ်တဲ့ တေးတို့ ဂြိုလ်ပြာပြာမှာ လင်းဖို့၊ ဘာဖို့
၊ ညာဖို့ စသည်ဖြင့် စသည်ဖြင့်သော တစ်ကိုယ်ရည် ကြက်ဥလေး တစ်ကိုင်ကိုင်
နန်းတော်ကြီးဆီ လှမ်းနေပေါ့။Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-82945769278818053282013-10-11T10:10:00.002-07:002021-03-29T07:26:40.665-07:00ချစ်ရသောကြောင်ကလေးကျွန်တော်တို့ငယ်စဉ်အခါက ကျောင်းတွင် စာစီစာကုံးများ ရေးသော အခါ အကြောင်းအရာတစ်ခုကို ရိုးရိုးကြီး ရေးလေ့ရှိကြသည်။
ထိုစဉ်က ကျောင်း စာသင်စနစ်များ မှားယွင်းမှု ကြောင့် စာဖတ်အား အပေါ်မူတည်ကာ ဉာဏ်ကွန့်မြူးမှု၌ တည်မှီကာ ချဲ့ထွင်
ရေးသားရမည့် မြန်မာစာ ကို ကျွမ်းကျင်မှု မရရှိခဲ့ပဲ ၊ နှုတ်တိုက် ကျက်မှတ်သည့် အကျင့် သာ ရရှိခဲ့ခြင်းကြောင့် ကိုယ်ကိုယ်တိုင် အကြောင်းအရာ
တစ်ခုခုအား ရေးသားရမည် ဆိုပါက တောင်တောင်အီအီ စဉ်းစားကာ တည့်မတ်စွာ ချရေးခြင်း ကိုသာ ပြုလုပ်ခဲ့ကြသည်။ ထိုစဉ်က သွယ်ဝိုက်၍ ရေးသားခြင်း အမှု ၊
စာ တန်ဆာဆင်မှု တို့ကို မပြုလုပ်တတ်ခဲ့ပေ။
များသော အားဖြင့် ကျွန်တော်တို့ ပတ်ဝန်းကျင်မှ သူငယ်ချင်းအများ စု တွင် ထိုကဲ့သို့သော အဖြစ်များ နှင့် ရင်ဆိုင် ကြုံတွေ့ ခဲ့ကြရသည်။ ကျွန်တော်တို့ နေထိုင်သော
ရပ်ကွက် ၊ ပတ်ဝန်းကျင် ၊ လူမှု စရိုက် အခြေအနေ မှာ လည်း ပညာရေးကို အလေးထားသော ပတ်ဝန်းကျင်မျိုးကလည်း မဟုတ် ၊ ပေါင်သင်းမိသော အပေါင်းအသင်း
များမှာလည်း ပညာရေး ကို အလေးပေးသော အခြေအနေ မှ လာသည်မဟုတ်ခြင်း ကြောင့် စသော အကြောင်းအချက်များ ပေါင်းစည်းကာဖြင့် ကျွန်တော်တို့ ဧ။် ငယ်စဉ်ဘဝတွင်
ကျောင်းတွင်း မြန်မာစာ ရေးသားမှု သည်လည်း ညံ့ဖျင်းခဲ့ရတော့သည်။ ဟိုဘက်လှည့် ဒီဘက်လှည့် အခြေအနေများဖြင့် ကျွန်တော်တို့ဧ။် ပညာသင်ကြားခွင့် ဟာ
ကျောက်စက်ရေများ တစ်စိမ့်စိမ့်ကျလာခြင်းကို စုစောင်းထားသကဲ့သို့ အောင့်အည်း သည်းခံကာ ၊ အခြေအနေတစ်ခုကို လွန်မြောက်၍ ကျောင်းပြီး သော အချိန် ကို
ရောက်မှ ၊ ကျွန်တော်တို့ ဗီဇ နှင့် သက်ဆိုင်သော လမ်းများကို လျှောက်လှမ်းရသော အချိန်တွင်မှ မြန်မာစာ အရေးအသား ကို တိုးတက် လာ အောင်
လေ့လာ သင်ယူ ရင်း ပြင်ဆင်စရာ ရှိသည်များကို ကို ပြင်ဆင်ခဲ့ရတော့သည်။ ဒီအကြောင်း ကိစ္စများ ကို ပြောနေရခြင်းမှာ ကျွန်တော်တို့ ဧ။် ငယ်စဉ်ကာလ တွင်
ရှင်သန်ခဲ့ရသော အခြေအနေ ၌ လူမမယ် ကလေး တစ်ယောက် ဧ။် ရှင်သန်မှု နှင့် စာတတ်မြောက်မှု အတွက် ပတ်ဝန်းကျင် ဆိုသည်မှာ အထူးပဲ လိုအပ်လှကြောင်း ကို
ပြောဆို လိုခြင်းပင် ဖြစ်သည်။ အရွယ်တစ်ခုတွင် လိုအပ်သော အသိဉာဏ်ပညာ သည် သူ့ပတ်ဝန်းကျင် တွင် ရှိသော အခြေအနေ များဧ။် အထောက်အပံ့ များ အနေဖြင့်
လိုအပ်ခြင်း ဖြစ်ကြောင်းကို ဆိုလိုခြင်းပင်။
ကျွန်တော်တို့ ငယ်စဉ်က ကျောင်းစာစီစာကုံး တစ်ခု ရေး သောအခါ တွင် ဥပမာ အားဖြင့် အိမ်က ကြောင်များ အကြောင်း ကို ရေးကြ မည် ဆိုပါက…
“ကျွန်တော်တို့အိမ်တွင် ကြောင်များ ရှိပါသည်။ အိမ်တွင် ရှိသော ကြောင်အားလုံးမှာ စုစုပေါင်း အကောင် ၂၀ ရှိပါသည်။ ထိုကြောင်များ ထဲတွင် ကျွန်တော် အချစ်ဆုံး
ကြောင်မှာ ဘိုဘို ဖြစ်ပါသည်။” စသည်ဖြင့် ရေးကြလိမ့်မည်။ မည်သို့ပင် ဖြစ်စေကာမူ ထို အခြေအနေ မှ ကျော်လွန်ပြီး ယခုအခါတွင် ကျွန်တော်
ဒီထက် ချောမွတ် လှပ စွာ ရေးသား တတ်ခဲ့ပြီ။ ထိုသို့ ရေးသားနိုင်သော အကြောင်းမှာလည်း ကျွန်တော်ဆိုသော ကလေး တစ်ယောက် ဧ။် လူလားမြောက်လာမှု တွင်
ခြံရံခဲ့သော ကောင်းမွန်သော ပတ်ဝန်းကျင် ၊ ထို ပတ်ဝန်းကျင် တွင် ကျရောက်လာမှုနှင့် ကောင်းမွန်သော အထောက်အပံ့ များ ပေးနိုင်သည့် ပတ်ဝန်းကျင်ရှိ
သက်ရှိ၊ သက်မဲ့ များဧ။် ကျေးဇူးပြုမှု ကြောင့် ဟု သာ ဆိုချင်ပါသည်။
ငယ်ငယ်တုန်းက ကျွန်တော်သည် စာစီစာကုံး အရေးညံ့သူ တစ်ယောက် ဖြစ်ခဲ့သောကြောင့် ကျွန်တော့် တွင် ရေးစရာ စာစီစာကုံး ဆိုသည်မှာလည်း မရှိခဲ့။ တစ်ခါတစ်လေ
မဖြစ်မနေ ရေးရမည် ဆိုလျှင် အိမ်တွင် မရှိသော ကြောင်ကလေးများ ကို စိတ်ကူး၍ “ကြောင်ကလေး ရွှေဝါ” ဆိုတာမျိုးကိုပင် ရေးခဲ့ရတော့သည်။ ကျွန်တော့် နည်းတူ
အခြားသော ကလေးများလည်း အတူတူပင် ဖြစ်ခဲ့လိမ့်မည် ဟု ကျွန်တော် တွေးမိသည်။ ဟုတ်သည်။ ထိုစဉ် အချိန်က ကျွန်တော်တို့သည် များသောအားဖြင့် အိမ်တွင် ရှိသော
ကြောင်ကလေးများ အကြောင်းရေးမည် ဆိုလျှင် ကြောင်ကလေး ရွှေဝါ ဟု သာ ရေးခဲ့ကြသည်။ ကြောင်များသည် တကယ်တမ်းတော့ အဝါရောင် တစ်မျိုးတစ်စားတည်း
ရှိသည်မဟုတ်။ မည်သို့ ဆိုစေ ထိုစဉ်တုန်းက တော့ ကြောင် သည် မျက်စိထဲ တန်းခနဲမြင်စေသည်မှာ ရွှေဝါရောင် ကြောင်များပင်။
အိမ်တွင် ကြောင်တစ်ကောင် ရောက်လာသည် မှ စ၍ အခုအချိန်အထိ ဆိုလျှင် ကြောင်များ အကောင် သုံးဆယ် ခန့် မွေးမြူ ခဲ့သည်။
အိမ်သို့ အမှတ်မထင် မတော်တဆ ရောက် လာခဲ့သော ကြောင်သည် ကြောင်မလေး တစ်ကောင်ဖြစ်၍ ထိုကြောင်ကလေး သည် လည်း ရွှေဝါရောင် ကြောင်ကလေး
တစ်ကောင်ပင် ဖြစ်သည်။ သို့သော် ထို ကြောင်ကလေးကို မူ ရွှေဝါ ဟု အမည် မပေးဖြစ်ပဲ။ ပန်ပန် ဟု အမည် ပေးခဲ့သည်။ ထူးဆန်းသည် ဟု ဆိုချင်က ဆိုနိုင်သော်လည်း
ထိုကြောင်မလေး၏ အရှေ့တွင် ပေါက်ပေါက်ဟု ခေါ်သော ကြောင်ထီးကလေး တစ်ကောင် မွေးခဲ့ဖူးသောကြောင့် ပေါက်ပေါက် အိမ်က ထွက်ပြေးသွား၍ လွမ်းဆွတ်မဆုံး ဖြစ်နေသော အချိန်နှင့်
အချိန်ကိုက်ရောက်ရှိလာသော ကြောင်မကလေးကို မောင်နှမ ကဲ့သို့ နာမည် မတိမ်းမယိမ်း ပေးချင်သော ဆန္ဒကြောင့် တစ်အိမ်သားလုံး မှ ပန်ပန်ဟု
ခေါ်ခဲ့ခြင်းပင်။ ပန်ပန် ရောက်ခါစတွင် ကျုံလှီသည် ။ သို့သော်လည်း အစားအသောက်မှန်သောကြောင့် တဖြည်းဖြည်း လှပ ဝါဝင်းသော ကြောင်ကလေး တစ်ကောင် ဖြစ်လာ
ခဲ့သည်။ အချိန်တန် အရွယ်ရောက်၍ ပန်ပန် ကိုယ်ဝန် ဆောင်ပြီး နောက် ကြောင်ကလေးငါး ကောင် မွေးသည်။ ထိုကြောင်ကလေး များကိုလည်း တစ်အိမ်လုံးမှ ဝိုင်းဝန်း၍
ချစ်ရပြန်သည်။ နောက်များတစ်ဖန် တစ်ရာသီး ပြီးသောအခါ နောက်ထပ် ထပ်မံ၍ မွေးသော ဆက်ကန်းဂျန်နရေးရှင်းဟု ခေါ်ဆိုရမည့် ဒုတိယ အသုတ် ပန်ပန်မျိုးဆက်
များလည်း ငါးကောင် မွေးပြန်တော့သည်။ ထိုအခါ ကျွန်တော် တို့ အိမ်တွင် စာပေါင်းသိုက် မဟုတ်သော ကြောင် ပေါင်းသိုက်ကြီး ဖြစ်လာတော့သည်။ ကြောင်ကများ
၊ ကြောင်ချေးပါ ၊ ကြောင်ပျံလွှား ၊ ကြောင် ဖိုက်တင် ၊ ကြောင် ချီး နံ့ စသည်ဖြင့် အမျိုးမျိုး စုံလာလေတော့သည်။
ထိုမျှမကသော အခြေအနေများ သည်လည်း ရှိသေးသည်။ အဆိုးဆုံးမှာ ကြောင် ရာသီ များတွင် ကြောင်ထီး ကြောင် မ တွေ့ဆုံခိုက် အော်မြည်သော အသံဗလံများသည် ညဉ့်နက်
သန်းခေါင်ယံ အချိန်တွင် ဆူညံပွက်လော ရိုက်နေလေတော့သည်။ ပကတိ ငြိမ်သက်သော အချိန်တွင် ချစ်စရာကောင်းစွာ သော ဘိုဘို ၊ တာတာ ၊ ပိစိကွေး ၊ ကဲကဲ စသော
ကြောင်ထီးများသည် အိမ်တွင် ရှိသည်ဖြစ်ရာ ကြောင်မများ နှင့် တူနယ်တယ့်နယ် ဗြောင် ကြလေသော အခါ ဝုန်းဒိုင်းကြဲ ဒုန်စိုင်းဆွဲကြလေတော့သည်။ အဖေလည်း
အိပ်မရ ၊ ဘေးတွင် အိပ်သော ကျွန်တော်လည်း အိပ်မရ ၊ အမေကား စိတ်ပျက် ၊ ညီမလေးကား ဒိန်နေလေပြီ။ သို့သော်လည်း မတတ်နိုင် ထပ်ခိုး ထရံကြားတွင်
မာန်ဖီလျှက် စုံဆန်စီ နေကြသော ကြောင်များ ကြောင့် တစ်အိမ်လုံး စိတ်ဒုံးဒုံးချကာ ထ၍ ထိုင်ရသော အခြေအနေသို့ ရောက်ကြရလေသည်။
အိမ်တွင်ကြောင်ချစ်သူက ညီမလေး ၊ ကြောင်သေးသေးလေးများမွေးလျှင် သားကလေး ၊ သမီးကလေးဟု ချော့မြှူသူက အမေ ၊ ကြောင်ကိစ္စ ဒိုင်ခံ လုပ်ရသူက အဖေ
ပင်ဖြစ်တော့သည်။ ကြောင်မ များက မွေးသော ကလေးသေးသေးလေးများကို ပုဆိုးခင်း၍ အဖေ့မှာ ထမင်းစာအုပ်ဆောင်းကို ကြောင် ခြင်ထောင်လုပ်ကာ ကြောင်
ဘေဘီလေးများကို သိပ်ရသည်။ လျှောက်သွားနေသော ကြောင်အမေ ဖြစ်သူက လာ၍ အုပ်ဆောင်းနား လာအော်လျှင် အဖေမှာညကြီးမင်းကြီး ထကာ ကြောင်မ နို့တိုက်ရန်
အတွက် အုပ်ဆောင်း ဖွင့်ပေးကာ ကြောင်ကလေးများ ကို နို့တိုက်စေရ၏။ နို့တိုက်ပြီး ကြောင်အမေကြီးက ဗိုက်ဆာပါက အစာ ထကျွေးရဧ။် ။ ကြောင်များ အတွက်
အဖေသည် သူဧ။် တစ်ပတ်စာ အသုံးစားရိတ်များထဲမှ ခွဲ၍ ကြောင်များအတွက် တစ်နေ့လျှင် ငါးရာကျပ်ပေးရသော ကြောင်စာ ထုပ်ကလေးများ ကို သူ့အလုပ်သွားလျှင်
လွယ် သည့် ဘေးလွယ်အိတ် ထဲတွင် ထည့်၍ အိမ်အပြန်တွင် ဝယ်လာလေသည်။ သူသည် မနက်ခင်း ဆေးလိပ်လည်း လျှော့ရသည် ။ လက်ဖက်ရည် လည်း လျှော့ရသည်။
ကြောင်ကလေးများ သူဝယ်လာသည့် ကြောင်စာကလေးများ ကို အငမ်းမရ စားသောက်နေ လျှင် သူသဘောကျသည်။ ထိုသို့ ကျွေးမွေးရခြင်းသည်ပင်လျှင် သူသီသန့် လုပ်စရာမလို သော
ဒါနပြုခြင်းဟု မှတ်ယူသည်ဟု ကျွန်တော့် ကို ပြောပြဖူးသည်။ အဖေသည် စောစော အိပ်၍သာ တော်တော့သည်။ တစ်ညလျှင် ကြောင်ကိစ္စ ဖြင့် တစ်ညလုံး
အချိန်ကြာကြာမအိပ်ရ။ မနက် မိုးလင်း လျှင်လည်း အဖေမှာ မနက်ခင်းစောစော ထ၍ တံတားပေါ်သို့ လမ်းလျှောက်ထွက်လေသည်။ ညဘက် ဆယ်နာရီလောက် အိပ်၍ မနက်ငါးနာရီ
ထသော လူကြီး တစ်ယောက် အဖို့ ညလယ်ပိုင်းတွင် သုံးလေးနာရီလောက် ကြောင်ကိစ္စ ရှုပ်နသဖြင့် မအိပ်ရလေသောအခါ ကျွန်တော့် အဖေမှာ ကျန်းမာရေး ထိခိုက်လာတော့သည်။
ထို့အပြင်အမေမှာလည်း ကြောင်များ ကြောင့် ကောင်းစွာ ညမအိပ်ရသော ညများတွင် မနက်ခင်းစောစောထ၍ အဖေ့ ထမင်းချိုင့်အတွက် ပြင်ဆင် ချက်ပြုတ်ရလေ သောအခါ
စိတ်တို ဒေါသထွက်ကာ ကြောင်များအပေါ်တွင် စိတ် အခန့်မသင့်လျှင် မသင့်တိုင်း ကြိမ်းမောင်း၍သာ နေလေတော့သည်။ ဟုတ်ပါသည်။ ချစ်၍ မွေးထားသော
ကြောင်ကလေးများမှာ လူဧ။် အလိုက်ကို မသိ ၊ တိရိစ္ဆာန်သာဖြစ်၍ သူတို့၏ သဘာ၀ အလျှောက် ဖြစ်ချင်တိုင်းဖြစ်ကြမည်ပင်။ ထို့ကြောင့်လည်း အဖေမှာ သူဧ။်
သားသမီးလို ချစ်ခင်ရသော ကြောင်ကလေးများ ကို တမျိုးတစ်ဖုံ စီမံရတော့သည်။ သားသမီးကဲ့သို့ ချစ်၍ ကြောင်မမယ်လေးများကို ခြင်ထောင်ထဲတွင်ပင် ထည့်၍
သိပ်တတ်သော အဖေသည် တစ်နေ့သော မနက်ခင်း ငါးနာရီတွင် အိမ်တွင် ရှိသော ကြောင်များ အနက်မှ ဘိုဘိုဟု ခေါ်သော ကြောင်ထီးကလေး ကို ကြိမ်ခြင်းဖြင့်
ထည့်သည်။ ထို့နောက် သူကျွေးလေ့ရှိသော ကြောင်စာကလေးများ ကို ကြိမ်ခြင်း အတွင်း ထည့်ကာ ဘိုဘိုကလေး ကြောင်စာများ စားနေသော အခါ ခြင်းတောင်းကို အလုံ
ပိတ်ကာ အိမ်နှင့် ဝေးသော နေရာ တစ်ခုတွင် သွားရောက်၍ ဖွင့်ချ လိုက်လေသည်။ ဘိုဘို နှင့် ကြောင်စာများ ခြင်းတောင်းထဲမှ ထွက်ကျသော အခါ နဂိုကနည်းက
အစားကြီးသော ဘိုဘိုမှာ ထွက်ကျလာသော တစ်စေ့ နှစ်စေ့ ခန့် ကြောင်စာလေးများကိုအငမ်းမရ ကောက်ယူ စားသောက်ပြီးနောက် ဟိုကြည့်ဒီကြည့် လုပ်လေသည်။ အဖေလည်း
ထိုနေရာမှ လှည့် ထွက်လာသော် ဘိုဘိုမှာ အဖေ့နောက်မှ ကပ်လိုက်လာသဖြင့် အဖေက ဘိုဘို့ ကို ခြောက်လှန့် လွှတ်သောအခါ ဘိုဘိုမှာ အမှောင်တွင်းတို့ ထွက်ပြေးသွားတော့သည်။
နောက်နေ့ မနက်များတွင် လည်း ကျွန်တော့် နှင့် အခင်မင်ဆုံးဖြစ်သည့် ကွေကာဟု အမည် ပေးထားသည့် ကြောင်ဖြူူဝါကျား ကလေးကို အဖေက ထိုနည်းအတိုင်း ခေါ်ဆောင်ပြီး ထားခဲ့ခြင်း
ဖြင့် လည်းကောင်း ၊ နောက်တစ်နေ့တွင် တာတာ ကို လည်းကောင်း ၊ ပိစိကွေးကို လည်းကောင်း ထိုနည်းတူစွာ ပစ်ခဲ့လေတော့သည်။ တစ်နေ့ မနက်ခင်းပိုင်းတွင် အဖေသည် ကြောင်တစ်ကောင် ကို
ပစ်ရင်း သံယောဇဉ်စိတ်က မပြတ်နိုင်သည့်အလား သူ ပစ်ခဲ့သည့် နေရာ အရောက် ဟိုကြည့် ဒီကြည့် လုပ်ရာတွင် ကြောင် တစ်ကောင်မှာ သူ့ဆီသို့ ပြေးလာ၍ တညောင်ညောင် နှင့် ဖြစ်ေ၍ ကြည့်လေသော
အခါ ထိုကြောင်ကလေးမှာ ကွေကာဟု ခေါ်သည့် အရင်နေ့က ပစ်ခဲ့သည့် ကြောင်ကလေး ဖြစ်နေသည်ကို တွေ့လေသည်။ ကွေကာသည် အဖေ့ ခြေထောက်ကို ပွတ်သပ်နေသည်။ အဖေသည်
စိတ်က မခိုင် ကွေကာ့ကို ပွေ့ပိုက်၍ အိမ်ကို ပြန်ခဲ့သည်။
မနက်ခင်းစောစောစီးစီး ကွေကာကိုတွေ့၍ အံသြမိသဖြင့် အဖေ့ကို မေးသောအခါတွင် အိမ်ရှေ့ တွင် ရောက်နေသောကြောင့် အိမ်ထဲ ခေါ်သွင်း ထားကြောင်း အဖေက ပြောသည်။ အမှန်မှာ အပေါ်က ဆိုသည့်
အတိုင်း ပင် ။ အမေက အိမ်တွင် ကြောင်ထီးများ မရှိစေလို။ ထို့ကြောင့်အဖေလည်း သူ့ဘာသာသူ အိမ်ကို မှတ်မိ၍ ပြန်လာသည် ဟု ပြောခြင်းဖြစ်သည်။ ထိုအကြောင်းကိုလည်း အဖေက နောက်မှ ကျွန်တော့် အား တိုးတိုးကလေး ပြန်ပြောပြလေသည်။
မကြာပါချေ။ ကြောင်ရာသီကား မပြီး သေး၍ ကွေကာ သည် ထုံးစံအတိုင်း သောင်းကျန်း ပြန်သော အခါ အဖေလည်း မတတ်နိုင် ကွေကာ့ကို ခေါ်၍ ကျွန်တော်တို့ အိမ်နှင့် ဝေးသော ၊ သူပြန်၍ မလာနိုင်လောက်သောနေရာတွင် တဖန်သွား၍ ပစ်ပြန်တော့သည်။
ကျွန်တော်သည် အိမ်တွင် ဘိုဘို ပြီးလျှင် ၊ ကွေကာ့ကို အချစ်ဆုံး ဖြစ်သည်။ ကျွန်တော် ကွန်ပျူတာ သုံး နေချိန်များတွင် ကွေကာသည် ကျွန်တော့် ကွန်ပျူတာ တင်သည့်
စက္ကူပုံးကလေး နှင့် တင်ပျဉ်ခွေထိုင်သည့် ခြေသားလုံး ကြားထဲတွင် တိုးဝှေ့၍ အိပ်တတ်သည်။ ဖယ်ထုတ်သော်လည်း မရ ၊ ဖယ်ထုတ်သော တင်ပျဉ်ခွေထဲဝင်၍ ခွေလေသည်။
ကျွန်တော့်မှာ ကွေကာ့ကို မပစ်စေချင် ၊ ထို့ အတူ အဖေသည်လည်း ပစ်ချင်မည်မဟုတ်။ သေးသေးကွေးကွေး ကြောင်ပိစိလေး ဘဝကတည်းက မျက်စိရှေ့တွင်
တုန်ချိချိဖြင့် သွားလာနေသည်ကို မြင်ခဲ့ပြီး အရွယ် ရောက်သော်လည်း တယုတယ မွေးမြူခဲ့ရသည့်အပြင် သားသမီး ပမာ စောင့်ရှောက်ခဲ့ရသော သတ္တဝါ ကလေးများကို
အဖေသည် မြူများ ဆိုင်းနေသော မနက်ခင်း အမှောင်ထဲတွင် သွားရောက်၍ ပစ်ထား ခဲ့ရသည်။ နောက်ပိုင်း တွင် ကြောင်ကလေးသည် မည်သို့ မျက်စိလည်နေမည်။
အားငယ်နေမည်ကို မျက်စိစုံမှိတ် ကာ စိတ်ဖြတ်ကာဖြင့် ပြန်လာခဲ့ရသော အဖေ့ ရင်ထဲ ကောင်းမည် မဟုတ်ဆိုသည် ကို ကျွန်တော် အသိဆုံးပင်။
မည်သို့ဆိုစေအဖေသည် သူပစ်ခဲ့သော ကြောင်ကလေးများကို မနက်ခင်းလမ်းလျှောက်တိုင်း ပစ်ခဲ့သည့် နေရာတွင် ပြန်များ တွေ့မလား ဟူသည့် စိတ်ဖြင့် အနီးအနား
တစ်ဝိုက်ကို လိုက်၍ ကြည့်နေခဲ့သည်ဟု ဆိုဧ။် ။ သို့သော်လည်း ကြောင်ကလေးများ ကို မတွေ့။ တစ်ခါတွင်မူ ကဲကဲ ဟု ခေါ်သည့် ၊ ကွေကာ နှင့် တတွဲတွဲ
လုပ်နေတတ်သည့် ကြောင်ကလေးမှာ အိမ်တအိမ်ဧ။် ရှေ့တွင် တခြားကြောင်များ နှင့် ရှိနေသည် ကို တွေ့ခဲ့သည်ဟု ဆိုသည်။ သို့သော်လည်း တခြားကြောင်များ နှင့်
မရောပဲ ငုတ်တုပ်သာ ထိုင်နေသည် ဟု အဖေ့ ပြန်ပြောပြချက်အရ သိရသည်။
“သူတို့တွေကို ပစ်ခဲ့တာ အဆင်ပြေပါ့မလား။ သူတို့ အစာမှ သေချာစားရပါ့မလား” ဟု စိတ်ထဲမှ ကျွန်တော်တွေးမိသည်။ တွေးမိသည့် အတိုင်းလည်း အဖေ့ကို
ပြောပြဖြစ်ခဲ့သည်။ အိမ်တွင် သူတို့ နေစဉ်က သားကလေး ၊ သမီးကလေး ဟု စိတ်ထဲက မှတ်ယူလျှက် နေ့စဉ် အစာ နှင့် ရေကောင်းရေသန့် မပြတ်ခဲ့ ။ ငယ်စဉ် အချိန်တွင်
အုပ်ဆောင်းကလေး အုပ်ကာ အောက်ခံ ဂျာနယ်အခင်းလေးများ ဖြင့် နွေးထွေးစွာ သိပ်ခဲ့သည်။ အရွယ်အတော်ကြီးသောအခါ အဖေ့ခြင်ထောင် နံဘေးတွင် လည်းကောင်း ၊
ခြင်ထောင်ပေါ် တွင် ပုခက်ထဲ၌ အိပ်သလို အိပ်၍ လည်းကောင်း ဇိမ်ကျကျ အိပ်ရသည်။ အေးသော ည နှင့် မနက်များသည်။ တာတာ ၊ ကဲကဲ ၊ ကွေကာ နှင့် ပိစိကွေးတို့သည်
မည်သည့် အရပ်၌ အေးစိမ့်သော ရာသီဥတုဒါဏ် ကြားတွင် နိုးတစ်ဝက် ဖြင့် အိပ်စက်ရမည်နည်း။ အိမ်တစ်အိမ်ဧ။် အေးစက်သော ကြမ်းပြင် ပေါ်မှာလား ၊
သူတို့အတွက် နွေးထွေးမည်ဟု ယူဆရသော ပီနံအိတ် အစုတ်ထဲတွင် တိုးဝှေ့နေမည်လား မည်သို့ပင်ဖြစ်စေ ကြောင်ထီးကလေး လေးကောင်သည် တစ်ယောက် တစ်နေရာစီတွင်
ရှိနေတော့မည်။
“ငါလည်းတွေးပါတယ်။ သူတို့ကို ပစ်တော့မယ်လို့ စဉ်းစားမိတဲ့ အခါ သူတို့ အတွက် ခိုလှုံစရာ ရနိုင်ကောင်းလောက်တဲ့ ၊ သူတို့ကို လက်ခံနိုင်လောက်တဲ့
ပတ်ဝန်းကျင် ကိုပဲ သေချာစဉ်းစားပြီး အဲဒီနေရာ အနီးတဝိုက်မှာပဲ ပစ်ခဲ့တာ” ဟု အဖေက ဆိုသည်။
သံယောဇဉ်ဖြစ်၍စိတ်မကောင်းသော်လည်း ထိုကြောင်ကလေး လေးကောင်ကို ကောင်းမွန်စွာ ရှိနေစေရန် ကျွန်တော် ဆုတောင်းမိသည်။ တစ်နေ့မှ မေ့မရခဲ့။ အနားတွင် တိုးဝှေ့တတ်သော ၊
ရိုက်တော့မည် ဟန်ပြင်လျှင် ခေါင်းပုကာ ကြောက်တတ်သော ၊ တစ်ခါတစ်လေ သူတို့ သွားများဖြင့် ကစားကာ လက်ချောင်းကလေးများကို ကိုက်တတ်သော ၊
လက်သည်းကလေးများဖြင့် ကုတ်ခြစ်သောအခါ ကျွန်တော့်မှာ နာကျင်ရသော ကြောင်ကလေးများကို ရင်နာစွာဖြင့် စွန့်လွှတ် လိုက်ရသည်။ ထို့အတူ ကိုယ်တိုင်
စွန့်ပစ်ကာ ကျောခိုင်းလာခဲ့ရသော အဖေသည်လည်း ထိုကြောင်ကလေးများ အတွက် တစ်စုံတစ်ရာ ထိခိုက်ခံစားရမည်ဟု ကျွန်တော်သိသည်။ မည်သို့မျှ မတတ်နိုင်သော
အခါတွင် ပစ်ခဲ့ရသည့် ကြောင်ကလေးများ အတွက် သူတို့ ခိုနားရာ သေချာသည့် အခြေအနေ ပတ်ဝန်းကျင် ကို တွက်ချက်ပြီး ပစ်ခဲ့ရသည်ဟု အဖေကကျွန်တော့်ကိုပြောသည်။
ဟုတ်ပါသည်။ ကြောင်ကလေးများသည် ကျွန်တော်တို့က သံယောဇဉ်ဖြစ်နေ၍ ၊ ကလေးဟု သတ်မှတ်သော်လည်း အချိန်အတိုင်းအတာ တစ်ခုအထိတော့ အရွယ်ရောက်ခဲ့ပြီ ဖြစ်သည်။ ထို့အတွက်
စွန့်လွှတ်ရတော့ မည့် အခြေအနေတွင် လည်း အဖေ ပြောသလို ပတ်ဝန်းကျင် ကောင်း တစ်ခုတွင် ရှင်သန်သွား ရန် လိုအပ်သည်။ သူတို့ ကိုယ်တိုင်း စိတ်လက်ချမ်းသာ
ဖြင့် ကစားခုန်စား ပြုလုပ်နိုင်မည့် နေရာမျိုးတွင် လည်းကောင်း၊ အစာရေစာ ပေါများသည့် နေရာမျိုးတွင် လည်းကောင်း ၊ သူတို့ကို ကျွန်တော်တို့လောက်
မချစ်ခင်နိုင်သော်လည်း မရက်စက် သည့် သူဧ။် လက်ထဲ တွင် လည်းကောင်း ရှိနေဖို့ လိုအပ်သည်။ သို့မှသာ ကျွန်တော်တို့ ရင်နာနာဖြင့် စွန့်လွှတ်ခဲ့ရကျိုး ၊
ထားရစ်ခဲ့ရ ကျိုးနပ်ပေလိမ့်မည်ဟု ကျွန်တော် တွေးမိသည်။ မတော်၍ ကျွန်တော် ကိုယ်တိုင် ကြောင်ကလေး တစ်ကောင် ကို ပစ်ခဲ့ရမည် ဆိုလျှင် ကျွန်တော်
ငိုကြွေးရပေလိမ့်မည်။ ကျွန်တော် ကိုယ်တိုင်ကဲ့သို့ သူ့ အပေါ် ကို ယုယနိုင်ပါမည်လား။ သူတို့ကို ကျွန်တော် စိတ်ချရသော အခြေအနေတွင် ထားရစ်ခဲ့ချင်သည်။ ကျွန်တော့် ကြောင်ကလေးကို
စိတ်မထင် လျှင် မထင်သလို ခြေဖြင့် ကန်လို့ကန် ၊ တုတ်ဖြင့် ရိုက်လို ရိုက် လုပ်သည့် ပတ်ဝန်းကျင် ၊ ကျွန်တော့် ကြောင်ကလေးကို ထိခိုက်ခံစားရအောင် လုပ်သူများဧ။် လက်တွင်းသို့
ကျရောက်မည့် အဖြစ်မျိုးကို ကျွန်တော် မလိုလား၊ ထိုသူမျိုး ထံသို့ ကျွန်တော့် ကြောင်ကလေး ရောက်ပြီး ထိတ်လန့် ကာ စိတ္တဇ ဖြစ်ရမည် ကို သိရပါက ကျွန်တော် ရင်ကျိုး ရပေလိမ့်မည်။
ထိုသို့သော အဖြစ်မျိုးကို ကျရောက်အောင် ကျွန်တော် ကိုယ်တိုင်မဖန်တီးလိုပါချေ။
ကျော်ညိုသွေး
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-53316874620000336462013-09-21T02:01:00.001-07:002021-04-05T09:03:14.936-07:00ကျနော်တို့ မြင်ဖူး/မမြင်ဖူးတဲ့ သိုးများ<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;"><h2>ကျနော်တို့ မြင်ဖူး/မမြင်ဖူးတဲ့ သိုးများ</h2><div><br /></div><div><br /></div><div>တစ်ခါက ဟော်တယ်တစ်ခုက ပြင်ထိန်းစတို တစ်ခုမှာ အလုပ်လုပ်တယ်။ ညဆိုင်းကျတဲ့ အခါ ကိုယ့်ထက်ငယ်တဲ့ ကောင်လေး တစ်ယောက်နဲ့ တစ်ဆိုင်းတည်း ကျတယ်။ အဲဒါနဲ့ အိပ်မပျော်ရင် သူနဲ့ စကားတွေ ပြောပေါ့။ တစ်နေ့တော့ သူပြောတဲ့ အကြောင်းအရာ တစ်ခု ကို ကိုယ်က ပြန်ရှင်းပြနေတာ သူက အဲဒါကို နားကို မလည်နိုင်ဘူး။ ကိုယ်လည်း နည်းလမ်းပေါင်းစုံ သုံးပြီး ရှင်းပြလည်း သူ့မှာ လည်နေတယ်။ ကြာလာတော့ စိတ်က “ဖု” လာတယ်။ အဲဒါနဲ့ ပဲ သူ့ကိုပြောလိုက်တယ်။</div><div><br /></div><div>"လူတစ်ယောက်ကို အကြောင်းအရာတစ်ခုကို ရှင်းပြလို့ သူက နားမလည်ဘူး ဆိုရင် အခါခါရှင်းပြလို့ရတယ်။ ဒါပေမယ့် ရှင်းပြရင် နားလည်ရမယ့် အချိန်ကာလ တစ်ခု နဲ့ အတိုင်းအတာတစ်ခုလည်း ရှိတယ်။ နားလည် သဘောပေါက်ရမယ့် အခြေအနေတစ်ခုမှာ နားကို နားလည်ရမယ်။ ဘယ်လို ရှင်းပြပြ နားမလည် ဘူးဆိုရင် နားမလည်တဲ့ သူက တစ်ခုခု မှားနေလို့ပဲ" လို့ သူလည်း ဒါကို နားလည်မယ်ထင်ပါတယ်။</div><div><br /></div><div>ကျွန်တော် ကိုကြီး ရှင်းပြတာကို နားလည်ပါတယ်။ တစ်ခါတစ်လေကျရင် ကျွန်တော်က နားလည်ရဲ့သားနဲ့ နားမလည်ချင်ယောင်ဆောင်နေတာလို့လည်းပြောပါတယ်။ ဘာပဲဖြစ်ဖြစ်ပါ။ တချို့ လူတွေမှာ ဘယ်လောက် ရှင်းပြပြ နားကို မလည်နိုင်တာမျိုး သူတို့ စိတ်က အခြေအနေ တစ်ခုထဲမှာပဲ ပိတ်နေတာမျိုးတွေ့ရတယ်။</div><div><br /></div><div>ကျွန်တော် စာသင်တာကို ဝါသနာပါပါတယ်။ ဒါပေမယ့် စိတ်က လိုအပ်တာထက် ပိုမရှည်ဘူးဗျ။ အဲဒါကြောင့်လည်း စာသင်တဲ့ အလုပ်ကို လုပ်ချင်လျက် နဲ့ စွန့်လွှတ်ပစ်ခဲ့တာ။</div><div><br /></div><div>အခု ပြောချင်တာက ဒီ အကြောင်းနဲ့တော့ သက်ဆိုင်သလိုလိုတော့ ရှိပါတယ်။ ဒါပေမယ့် မသက်ဆိုင်ဘူးလည်း ဖြစ်ချင် ဖြစ်နေမှာပါ။ လူဆိုတာက ကိုယ့်နေထိုင်ရှင်သန်ရာ ပတ်ဝန်းကျင် ကိုသာ ထင်ဟပ်ပြီး အတွေးအခေါ်တွေ ကို ဖြစ်ပေါ်လာတာပါ။ ကိုယ်မနေထိုင်တဲ့ ပတ်ဝန်းကျင် အခြေအနေနဲ့ လောက အကြောင်း ကိုတော့ စိတ်မှာ ထင်ဟပ်လာမှာမဟုတ်ပါဘူး။ ကိုယ်နေထိုင်တဲ့ ပတ်ဝန်းကျင် ၊ ကိုယ် ကျက်စား တဲ့ အသိုက်အဝန်း ၊ ကိုယ် ရင်းနှီးတဲ့ သက်ရှိတွေ အပေါ်ကိုသာ ကိုယ့် သက်ရောက်မှုတွေ ၊ ကိုယ့် အမူအကျင့်တွေ က တည်ရှိနေတာပါ။ ဒါပေမယ့် မတူတဲ့ ဖြစ်တည်မှုတွေ ၊ မတူတဲ့ နေရာဒေသတွေ ၊ မတူတဲ့ အမူအကျင့်တွေကို တကယ်တမ်းမှတ်တမ်းတင် ရတဲ့ အခါ ၊ ထင်ဟပ်စေရတဲ့ အခါ ၊ ခြုံငုံမှု လုပ်ရတဲ့ အခါ ကျန်ခဲ့တာတွေ ၊ ဟာနေတာတွေ ၊ တကယ့် ဖြစ်ရပ် နဲ့ မတူပဲ စိတ်အထင် နဲ့ တင် ရမ်းသမ်း မှန်းချတာမျိုးတွေ ဖြစ်ကုန်ကြပါရော။</div><div><br /></div><div>ဒါကြောင့်လည်း အရင်က စာရေးသူတွေက တကယ်တမ်း ကိုယ့် စာတွေ ထဲမှာ ထည့်ရေးမယ့် အကြောင်းအရာ ကို တကယ်တတ်သိ နားလည်တဲ့ သူတွေ ဆီမှာ မေးမြန်းစုံစမ်းတာမျိုး ဖြစ်စေ ၊ သွားရောက် လေ့လာ တာမျိုး ဖြစ်စေ လုပ်ကြပါတယ်။ သွားရောက်လေ့လာတာလည်း စောင်းပါး ရိပ်ခြည်လေ့လာမှပါ။ ဆင်းရဲသား အိမ် တစ်အိမ်ကို ဧည့်သည်အဖြစ်နဲ့ သွားရောက် လေ့လာတာမျိုးကတော့ ဘာမှ အသုံးမဝင်ပါဘူး။ ဧည့်သည် ရှိနေတယ် ဆိုတဲ့ အသိနဲ့ တင် သူတို့ရဲ့ တကယ့် သဘာ၀ စရိုက်ကို မသိနိုင်ပါဘူး။</div><div><br /></div><div>ပြည်ပ ရုပ်ရှင်တွေ မှာပါတဲ့ အဆဲစကားတွေ ဖြစ်တဲ့ Shit တွေ Fuck တွေ ရိုင်းတယ် ဆိုတဲ့ ကိစ္စက တစ်ကဏ္ဍပါ။ နောက်တစ်ခုက သူတို့ဟာ အနုပညာမှာ Realism ကို Realism ဖြစ်အောင် ပုံဖော်ကြတယ်။ သူတို့ဆီမှာလည်း အနုပညာကို ပုံဖော်တဲ့ နေရာမှာ Level အမျိုးမျိုးရှိပါတယ်။ ဆဲနေတာတွေက Action ကားတွေမှာပဲ ဖြစ်ပါတယ်။ Jenniferlopez နဲ့ Jane Fonder တို့ ရဲ့ Drama ဇာတ်မျိုးမှာ အဲဒီလို အဆဲတွေ မပါတဲ့ အပြင် ချစ်စရာကောင်းတဲ့ အမူအယာ ၊ ယဉ်ကျေးသိမ်မွေ့တဲ့ ချစ်ခြင်းတရား တွေကို ရိုက်ကူးတင်ဆက်ပြသပါတယ်။ ကျွန်တော်တို့ မှာ ဒီလိုမဟုတ်ဘူး။ စပါယ်ရာက မိုက်ရိုင်းတာကိုပြချင်ရင် ကွမ်းလေးထုတ်ဝါး ၊ စကားလေး မာမာ ပြော ဒီလောက်ပဲ ရှိတယ်။ အလွန်ဆုံးလုပ်ရင် ပုဆိုးလေး ခပ်မြောက်မြောက်လေး လှန်လိုက်တာလောက်ပဲ။ ရန်ကုန်က ကားစပါယ်ရာတွေရဲ့ မိုက်ရိုင်းထွားကြိုင်းတာတွေ ကို မြင်ဖူးပါလိမ့်မယ်။ ဒီကောင်တွေ ဘယ်လောက် မိုက်ရိုင်းသလဲ။ တစ်ခါတစ်လ သတ်ပစ်ချင်စိတ်တောင်ပေါက်တယ်။ ခုနက ကိစ္စကို ပြန်ပြောရရင် Realism ကို ကျွန်တော်တို့ ဆီမှာ တကယ် လုပ်မပြနိုင်သေးဘူး။ အခု စာရေးဆရာ တစ်ယောက်စ နှစ်ယောက်စ တို့ ရေးတဲ့ စာအုပ်တွေထဲမှာ Realism ကို တကယ်ကို ချပြကြတယ်။ ဒါကို တချို့မသိတဲ့ သူတွေက ဒီကောင် စာပေကို အရုပ်ဆိုးအကျည်းတန်အောင် လုပ်တယ် လို့မြင်တယ်။ Realism ဆိုတာဘာလဲ။ တကယ့်အရှိတရားလား၊ လောကကြီးထဲမှာ ၊ လူ့အသိုက်အဝန်းမှာ တကယ်တမ်းဖြစ်ပျက်နေတာတွေကို ကိုယ်စားပြုချင်တာလား။ နှလုံးသား ခံစားမှုကို အသားပေးတာလား ၊ ဇာတိဂုဏ်ကို ပြချင်တာလား။</div><div><br /></div><div>အဲဒီလိုပေမယ့် Realism ဖြစ်အောင်လို့ဆိုပြီး လင်မယား အတူနေတာကို တဆက်တည်း ကိစ္စြ့ပီးတဲ့ အထိ ပြစရာမလိုပါဘူး။ ဇာတ်ထဲမှာ စကားပြောတော့ ယဉ်ယဉ်ကျေးကျေး ပြောပြီး ၊ လင်မယား အတူနေတဲ့ အခန်းကို ပြစရာမလိုတော့ပါဘူး။ အနုပညာဆိုတာ ချိန်သား ကိုက်ခြင်းပါပဲ။ အဲဒီချိန်သား ကိုက်မှုကို အနုပညာ ဖန်တီး ထုတ်လုပ်သူတွေ နားလည်ဖို့ လိုပါတယ်။ အနုပညာရှင် ဆိုတာ နယ်ပယ်တစ်ခုခုမှာ Professional ဖြစ်နေရုံနဲ့ မရပါဘူး။ လိုအပ်တဲ့ ဉာဏ်အလင်း တစ်ခုလည်း လိုအပ်ပါသေးတယ်။ အဲဒါမှ အနုပညာရှင်ပါ။</div><div><br /></div><div>လူဆိုတာ ဆင်းရဲရင် ဆင်းရဲတဲ့ အလျောက် ၊ ပညာမတတ်ရင် မတတ်တဲ့ အလျောက် မိုက်ရိုင်းသွားတတ်ကြတာ သဘာဝပါ။ ဒါကြောင့်လည်း လူ့အဆင့်အတန်းဆိုတဲ့ စကားလုံးက ပေါ်လာတာ။ အလကားပေါ်လာတာတော့ မဟုတ်လောက်ဘူး။ ဆင်းရဲသား ၊ လူလတ်တန်းစား နဲ့ အီလိုက် တွေမှာ သူ့အဆင့်အတန်း နဲ့ သူ့ယဉ်ကျေးမှု နဲ့ ရှိကြသလို၊ အဲဒီ အတန်းအစာ သုံးခုလုံးကလည်း မိုက်ရိုင်းတဲ့ အခါ သူတို့ ရဲ့ မိုက်ရိုင်းတဲ့ ပုံစံတွေဟာမတူကွဲပြားတဲ့ အခြေအနေတွေ ရှိကြတယ်။ ဆင်းရဲသားက ဒဲ့(တည့်)မိုက်ရိုင်းတယ်။ လူလတ်တန်းစားက မသိမသာလေး မိုက်ရိုင်းတယ်။ အီလိုက်တွေ ကျတော့ မိုက်ရိုင်းတဲ့ အပြင် ကောက်ကျစ်တတ်ကြတယ်။ ဒါဟာ အဲဒီ အတန်းအစား သုံးမျိုးရဲ့ မိုက်ရိုင်းတာကိုပဲ ပြောထားတာရှိသေးတယ်။ သူတို့ အတန်းအစား သုံးမျိုးရဲ့ ယဉ်ကျေးပုံတွေလည်း အမျိုးမျိုးကွဲပြားကြမယ်။</div><div><br /></div><div>မြန်မာ ဗီဒီယို ဇတ်ကားတွေမှာ အမြဲတမ်း ကြားရတဲ့ စကားတစ်ခွန်းရှိတယ်။ အဲဒါက ဘာလဲဆိုတော့ "သားလေးကြိုက်တတ်တဲ့ ငါးရံ့အူ ဟင်းလေးချက်ထားတယ်။" ဆိုတာမျိုး။ အလားတူ ဒိုင်ယာလော့ဂ်တွေလည်း ရှိတတ်ပါတယ်။ လူတန်းစားသုံးမျိုးလုံးရဲ့ မိခင်နဲ့ သား ၊ သမီး ၊ အဖေနဲ့ သားသမီး ဆက်ဆံရေးမှာ အလွန်တရာ ပြေပြစ်တာမျိုးရှိမှာပါ။ ဒါပေမယ့် ပြင်ပလောက က ကျွန်တော်နဲ့ ခင်မင်ရင်းနှီးတဲ့ မိသားစုတွေမှာ အဲဒီလို အပြုအမူအပြောအဆိုမျိုးတွေ မတွေ့ရဘူး။ အလွန်တရာယဉ်ကျေးလွန်းနေတယ်။ တကယ်တော့ နှစ်ပေါင်းများစွာ ရင်းနှီးလာတဲ့ မိသားစုဝင်တွေဟာ ဒီလောက် ယဉ်ကျေးမနေတော့ဘူး။ အဖေနဲ့သား ၊ အမေနဲ့သား ၊ စသည်ဖြင့် သူငယ်ချင်းပေါင်း ပေါင်းနေတာတွေ အများကြီးရှိတယ်။</div><div><br /></div><div>"ဘာဟင်းချက်လဲအမေ" "ငါးရံ့အူဟင်း" "အား..မိုက်တယ်" ဆိုပြီး မီးဖိုချောင်ထဲ ဒိုးပြီး ဆွဲတော့တာပဲ။</div><div><br /></div><div>သူငယ်ချင်း အချင်းချင်း စကားပြောရင်လည်း ဝထ္ထုတွေထဲ ၊ ဗီဒီယိုတွေထဲမှာ အချင်းချင်း သိပ်ယဉ်ကျေးနေတယ်။ ဒါဟာ မဖြစ်သင့်တဲ့ကိစ္စပဲ။ ကျွန်တော်ပြောတာ ယဉ်ကျေးမှု မရှိပဲ အဆဲတွေ ထပ်ပြီး ပြောနေရမယ် မဆိုလိုဘူးနော်။ တောင့်တောင့်တင်းတင်း ဖြစ်ရမှာကိုပြောတာ။</div><div><br /></div><div>ဝထ္ထုဇတ်လမ်းဟာ အထက်လူကြီးကို တင်ပြရမယ့် အစီရင် ခံစာ လည်းမဟုတ်သလို ၊ ရုပ်ရှင်ဟာလည်း Ceremony မဟုတ်ပါဘူး။ အဲဒါကို ကွဲပြားဖို့လိုပါတယ်။</div><div><br /></div><div>ဘဝမှာ ရိုးရိုးသားသားလေးပဲ ဖြတ်သန်းစီးဆင်းခဲ့တယ်။ အချိန်တန်အရွယ်ရောက်တော့ ချစ်သူ နဲ့ တွေ့တယ်။ ဒါမှမဟုတ် မိဘက သဘောတူသူနဲ့ စေ့စပ်တယ်။ အချိန်ကျတော့ လက်ထပ်တယ်။ အိမ်ထောင်မှု တာဝန်ထမ်းဆောင်တယ်။ သူ့ဘဝမှာ မကောင်းတဲ့ နေရာတွေ မသွားဘူး။ ဘာသာတရား ကိုင်းရှိုင်းတယ်။ မကောင်းတဲ့ စာမဖတ်ဘူး။ စသည်ဖြင့် ပုံမှန်နေထိုင်မှု နဲ့ နေထိုင်ခဲ့တဲ့ မိန်းကလေး တစ်ယောက် ၊ ယောက်ျားလေး တစ်ယောက်ဟာ လောကကြီး ရဲ့ တခြားသော နေရာများက အရောင်စုံတွေ ကို သိမှာမဟုတ်ပါဘူး။ စာတွေ့ဟာ လက်တွေ့မဆန်ပါဘူး။(စာမဖတ်ရဘူးလို့ မဆိုလိုဘူးနော်) စာများများ ဖတ်ခြင်းကြောင့် ကိုယ်တိုင် လုပ်စရာမလိုပဲ သိနိုင်ပါတယ်။ ဒါပေမယ့် ကိုယ့် နေရာ ဒေသမှာလို ၊ ကိုယ့် ရင်းနှီးတဲ့ အသိုက်အဝန်း လို မျိုး မဟုတ်ဘူး ဆိုတာကိုလည်း သိနားလည်ဖို့ လိုပါတယ်။ စတီယာရင်ကိုင်တာခြင်း တူတာတောင် တက္ကစီသမား ရဲ့ ဘဝအတွေ့အကြုံ နဲ့ နံပါတ်အနက် ကိုယ်ပိုင် ကား နဲ့ လျောက်သွားတဲ့ သူနဲ့ အသိခြင်း ၊ အတွေ့အကြုံခြင်း မတူပါဘူး။ရန်ကုန်မြို့မှာ ကားကျပ်တာကို လူတိုင်းသိပါတယ်။ အဲဒီကားကျပ်တာကို တကယ်ရော ကြုံတွေ့ဖူးရဲ့လား ၊ စပါယ်ရာက အတင်းထိုးထည့်လို့ ကိုယ့်တင်ပါး ကို ယောက်ျားသားတွေ ရဲ့ ပေါင်အရင်း နဲ့ ပွတ်တိုက်ရော ခံရဖူးပါသလား။ ဘ၀ ဆိုတာ ကိုယ်တစ်ယောက်တည်း ရှိတယ်ဆိုတာ ဘယ်လို နေရာမှာမှ မရှိပါဘူး။</div><div><br /></div><h2>ကျော်ညိုသွေး</h2><div><br /></div></div></div>
Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-22369669128574280692013-09-17T00:10:00.002-07:002021-04-05T09:05:00.573-07:00Journey To Design My Heart By Samsung Galaxy Note 3 , Driving My Feeling By Galaxy Gear<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<b>Journey To Design My Heart By Samsung Galaxy Note 3 ,</b> <b>Driving My Feeling By Galaxy Gear</b><br />
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLF8E-eZhG4xOhUeHKfdMzfofnBwkkd2nCMa9Q6qEZ3Rz9aHWg1ilRlyc_ZWEo86M5jzaEmVqTdS58YhD0McwkRUCtGkSUxZoVXM3Sa9wlVzEQBY2Ea4Cfhy8_oBt37fBSEplRIrnu_SU/s1600/IMG_6365.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLF8E-eZhG4xOhUeHKfdMzfofnBwkkd2nCMa9Q6qEZ3Rz9aHWg1ilRlyc_ZWEo86M5jzaEmVqTdS58YhD0McwkRUCtGkSUxZoVXM3Sa9wlVzEQBY2Ea4Cfhy8_oBt37fBSEplRIrnu_SU/s640/IMG_6365.JPG" width="480" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEggKmSH3VEBUp3X0BEiwWyi0fGANpwbxtb3hVucI-e-QnazsLN9BM0y8VhlVabv6VFPN6w7t0vgusY7R2y3xfqsa5p4u1P6VnzliyaN8y6fZcvypUWsq7pGahI-O-bLH58TLvR5x_0DGYQ/s1600/IMG_6507.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEggKmSH3VEBUp3X0BEiwWyi0fGANpwbxtb3hVucI-e-QnazsLN9BM0y8VhlVabv6VFPN6w7t0vgusY7R2y3xfqsa5p4u1P6VnzliyaN8y6fZcvypUWsq7pGahI-O-bLH58TLvR5x_0DGYQ/s640/IMG_6507.JPG" width="480" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhL5grT3xesCHqPfBlsyPTnjmZLKHjT1YEzSbpVGNjcVQehN4bwGQFygYHeW-fOprVliGS9Hot8_6qS3hhiWerisIk-SF4lBst_pb0NP2-NgryWp-RL3gHp-SSNd2L5Om5-tyXMF9MNUIk/s1600/IMG_6333.JPG" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhL5grT3xesCHqPfBlsyPTnjmZLKHjT1YEzSbpVGNjcVQehN4bwGQFygYHeW-fOprVliGS9Hot8_6qS3hhiWerisIk-SF4lBst_pb0NP2-NgryWp-RL3gHp-SSNd2L5Om5-tyXMF9MNUIk/s640/IMG_6333.JPG" width="640" /></a></div>
<div class="_tt_t_" style="text-align: justify;">
<br />
<br />
<br />
<div class="_tt_t_ _tt_t_" style="font-family: Zawgyi-One;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikUbeJkiSGBuC8KruWO0-As6rsUlU_uCDp0z-ETD2X1OC66VrAiUB4dEUGvRt7R6qU_JLX5RTudj5MDsdqyd_NILJB9ieBYOSsJxRQ9LP9Y7RtA8svW7PUMpWj7EInczqbzy_pGTq7fsA/s1600/IMG_6457.JPG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikUbeJkiSGBuC8KruWO0-As6rsUlU_uCDp0z-ETD2X1OC66VrAiUB4dEUGvRt7R6qU_JLX5RTudj5MDsdqyd_NILJB9ieBYOSsJxRQ9LP9Y7RtA8svW7PUMpWj7EInczqbzy_pGTq7fsA/s640/IMG_6457.JPG" width="640" /></a></div>
<div class="_tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_" style="font-family: Zawgyi-One;">
<br /></div>
<div class="_tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_" style="font-family: Zawgyi-One;">
<br /></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgge10NR5w_6NKfuhVD7LgVY_fjZTgonley5qAZlYcIbfK32IMJguQ5NimnCFSOXqTuwV4d4tiCCpEQBTgbYEWQmPx11TWYRjUDYDDy98_uC9mV-DGS6zqBjC3ZKoaiOH1vSrpOsYPGuB8/s1600/IMG_6508.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgge10NR5w_6NKfuhVD7LgVY_fjZTgonley5qAZlYcIbfK32IMJguQ5NimnCFSOXqTuwV4d4tiCCpEQBTgbYEWQmPx11TWYRjUDYDDy98_uC9mV-DGS6zqBjC3ZKoaiOH1vSrpOsYPGuB8/s400/IMG_6508.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiGSjFHbWLLVv8QgRFHTD2A0JdzxhHaygJy_9ip2zclJ73luT7Zuqby8CI1Pf82bvPijxBtLj_T80A_SatTlK6EKFWfmuJWc2PnbwJz0LDds0lLtxdlYkQAEDzTSmmC8k-DJ2b9ezo712s/s1600/IMG_6397.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiGSjFHbWLLVv8QgRFHTD2A0JdzxhHaygJy_9ip2zclJ73luT7Zuqby8CI1Pf82bvPijxBtLj_T80A_SatTlK6EKFWfmuJWc2PnbwJz0LDds0lLtxdlYkQAEDzTSmmC8k-DJ2b9ezo712s/s320/IMG_6397.JPG" width="240" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjeuZ_iXf9NrCUbAhc46yDsoWbX2rit1HIjU12_sSPP0WWIwH8LSVZZho4CScgztI1WN5KUDrFl1HwNaE_oDlMiB8NJvCRMQb6Zg_7VkxX_J5SE6Xdzrx9O74CU9HFv8JzmD-jYB2BHrH4/s1600/IMG_6349.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjeuZ_iXf9NrCUbAhc46yDsoWbX2rit1HIjU12_sSPP0WWIwH8LSVZZho4CScgztI1WN5KUDrFl1HwNaE_oDlMiB8NJvCRMQb6Zg_7VkxX_J5SE6Xdzrx9O74CU9HFv8JzmD-jYB2BHrH4/s320/IMG_6349.JPG" width="240" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjqyx6B-C16hw59nR18Uj7lVWO_9lYkcMRAPqAuWffwJ8tOQsqN698V5SJNcQIvvYWFaDB3M59PRxY4iG_VEzJZycZM4-pbpdiNssTffEqCILYqcfM1tUDlh5_OPuuLd8NTWlDTam9LzwM/s1600/IMG_6358.JPG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjqyx6B-C16hw59nR18Uj7lVWO_9lYkcMRAPqAuWffwJ8tOQsqN698V5SJNcQIvvYWFaDB3M59PRxY4iG_VEzJZycZM4-pbpdiNssTffEqCILYqcfM1tUDlh5_OPuuLd8NTWlDTam9LzwM/s640/IMG_6358.JPG" width="640" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqoFSkGSBroZiV-xFChyAb2ouK8d6N7LF7OTeN4UjHvdlzNZ-O45Tt2luKv900Xz00iUvmzKyMLbsXtM9LXGh67cDJPQzn0FCOC4lmyRabOcJ8nV-fdr5Wvoa-B5Ydh7g_NiTuZHi39cM/s1600/IMG_6348.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqoFSkGSBroZiV-xFChyAb2ouK8d6N7LF7OTeN4UjHvdlzNZ-O45Tt2luKv900Xz00iUvmzKyMLbsXtM9LXGh67cDJPQzn0FCOC4lmyRabOcJ8nV-fdr5Wvoa-B5Ydh7g_NiTuZHi39cM/s640/IMG_6348.JPG" width="640" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjrIoOg7QFaTKohKzFpkPe6Gx_oAVVOgDNdDy6TMqTeqvGVYa2T8lHIP8HcKDx23U9BmEpH-pNa5JyTtuFCfNc6yt3ykYYs-cWRayj_KTQJ3g3pmsOkSqmo_iJUYXKACXRswlEBw9FjoBQ/s1600/IMG_6341.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjrIoOg7QFaTKohKzFpkPe6Gx_oAVVOgDNdDy6TMqTeqvGVYa2T8lHIP8HcKDx23U9BmEpH-pNa5JyTtuFCfNc6yt3ykYYs-cWRayj_KTQJ3g3pmsOkSqmo_iJUYXKACXRswlEBw9FjoBQ/s640/IMG_6341.JPG" width="640" /></a></div>
<br />
<div class="_tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_" style="font-family: Zawgyi-One;">
<br /></div>
<div class="_tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_" style="font-family: Zawgyi-One;">
<br /></div>
<div class="_tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_ _tt_t_" style="font-family: Zawgyi-One;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjUwoV_xsdt9lBshxKBDbwZniaz51B5ZJXyMvbaEHv1lTN4EvBxMusPCOP38Mn-0D0k7Ge1loI4GlI1NJ_ZM_YiQFxXHHv_3AuhT9BAu9nQfgYGEdH9s3fwq9Irkj67uHLOSPkMITntfMg/s1600/IMG_6483.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjUwoV_xsdt9lBshxKBDbwZniaz51B5ZJXyMvbaEHv1lTN4EvBxMusPCOP38Mn-0D0k7Ge1loI4GlI1NJ_ZM_YiQFxXHHv_3AuhT9BAu9nQfgYGEdH9s3fwq9Irkj67uHLOSPkMITntfMg/s640/IMG_6483.JPG" width="480" /> </a></div>
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Zawgyi-One; text-align: center;">
<br /></div>
<h2><span style="font-family: Zawgyi-One;">Journey To Design My Heart By Samsung Galaxy Note 3 , Driving My Feeling By Galaxy Gear</span></h2><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ချက်ချင်းဆိုသလို အိပ်ရာက ထလိုက်တယ်။ ဒီမနက် ပဲခူးကို သွားရမယ် ဆိုတာ စိတ်ထဲကနေ မှတ်ပြီး အိပ်ရာဝင် ခဲ့တာကြောင့် နိုးလာတဲ့ အခါမှာလည်း စိတ်က ဒါကိုပဲ တန်းသတိရတယ် တော်သေးတာက ညကလည်း စောစော အိပ်ရာဝင်မိတယ်။ ဒါကြောင့် အခုမနက်လင်းတော့ သိပ်ပြီး အိပ်ချင်မူးတူး ဖြစ်မနေပဲ လန်းဆန်းလို့နေသည်။ ညတုန်းက ဝတ်မယ့် အဝတ်အစားကို ရွေးထားပေမယ့် အဆင်မပြေတာနဲ့ ချောင်ချောင် ချိချိဖြစ်မယ့် အဝတ်အစားကို ပြန်ပြီး ရွေးရသေးတယ်။ သန့်ရှင်းရေးလုပ် အဝတ်လဲပြီး အိမ်က ထွက်တော့ မနက် ခုနှစ်နာရီ ထိုးခါနီးပြီ။ ကားဂိတ်ရောက်တော့လည်း ၁၂၄ ကားက အသင့်မို့ စုရပ်ရှိရာကို သွားဖို့ ဘတ်စ်ကားစီးပြီး လာခဲ့တယ်။ မိုးတွေကလည်း မနက်စောစော စီးစီး ရွာလိုက်တာ။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">၁၂၄ ကားကြီးက မိုးရေစိုစို လမ်းမတလျှောက်မှာ ပြေးလွှားလို့။ ကျွန်တော်ကလည်း စိတ်ထဲက နေ ပဲခူးတိုင်းရဲ့ မြင်ကွင်းတွေကို စိတ်ကူးနဲ့ ပုံဖော်ကြည့်နေမိတယ်။ ပဲခူးကို ကျောင်းတက်တုန်းက တစ်ခါ။ ကျောင်းပြီးတော့ သုံးလေးငါးခါ အလုပ်ကိစ္စ နဲ့ ရောက်ဖူးပေမယ့် ဒီဘက်နှစ်ပိုင်းမှာတော့ မရောက်ဖြစ်ခဲ့တော့။ အခုတော့ ပဲခူးကို သွားရမယ်ဆိုတော့ စိတ်ထဲမှာ ကျေနပ်နေမိတယ်။ တကယ်တော့ ပဲခူးကို အလုပ်ကိစ္စ နဲ့ သွားရမှာပါ။ Samsung ကနေ အသစ်ထုတ်တဲ့ Samsung Galaxy Note 3 + Samsung Galaxy Gear ကို မိတ်ဆက်ဖို့ အတွက် စာနယ်ဇင်းသမားတွေကို ဖိတ်ကြားထားတဲ့ ကိစ္စပါ။အခါတိုင်း ပစ္စည်းသစ်တွေကို ရန်ကုန်မှာ ပဲ စာနယ်ဇင်းမိတ်ဆက်ပွဲ ပြုလုပ်ခဲ့ပေမယ့် အခုလို ပဲခူးတိုင်းထဲမှာ မိတ်ဆက်မယ် ဆိုတော့ နည်းနည်းတော့ ထူးဆန်းနေမိတာ အမှန်။ စိတ်ထဲလည်း ဘဝင်မကျ။ အလုပ်ရှုပ်အောင်လို့ ပဲခူး မှာ သွားလုပ်ရတယ်ပေါ့လေ။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">လှည်းတန်းကိုရောက်တော့ တက္ကစီ စီးသွားမှပဲ လို့ စိတ်ကူးရတယ်။ လှည်းတန်းကနေ မာလာမှတ်တိုင်အထိ ကို လမ်းလျှောက်သွားရင် တော်တော်လေး လှမ်းသေးတယ်မဟုတ်လား။ ချိန်းထားတာကလည်း ၈ နာရီဆိုတော့ မမီလိုက်မှာ စိုးရတယ်။ ဒါနဲ့ပဲ တက္ကစီ ကို ငှားပြီး လှည်းတန်းကုန်းတံတားကြီးအောက်က နေ ပတ်လို့ မာလာမှတ်တိုင် ကို ရောက်ခဲ့တယ်။ မှတ်တိုင်ကိုရောက်တော့ စစချင်းမြင်လိုက်ရတာက Journey To Design Your Life လို့ SAMSUNG တံဆိပ် နဲ့ အတူ ရေးထားတဲ့ ဗီနိုင်းကြီးကို ကပ်ထားတဲ့ Express ကားကြီးပါပဲ။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">အမှန်တော့ မနက်ခင်း ရှစ်နာရီ မှာ မာလာမှတ်တိုင် ကို စုရပ်အဖြစ် ချိန်းဆို ထားခဲ့ပေမယ့် တကယ်တမ်း မနက် ကိုးနာရီမှ ပဲ ကားကြီးက စထွက်ပါတော့တယ်။ Myanmar Spa Today က စီစဉ်ပေးမှု နဲ့ Samsung ရဲ့ Journey To Design Your Life လို့ အမည်ပေးထားတဲ့ Samsung Day Trip ဟာ စတင်ခဲ့ပါပြီ။ ရန်ကုန်က နေ စော်ပွားကြီးကုန်း လမ်းကြောင်း အတိုင်း စတင်ခဲ့တဲ့ Express ကားဟာ ရန်ကုန်ကနေ လှည်းကူး ၊ လှည်းကူးက နေ နောက်ထပ် မြို့နယ် တွေကို ကျော်ဖြတ်လို့ ပဲခူးကို ခရီးနှင်နေတော့တယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">မနက်ခင်းပိုင်းမှာ မာလာမှတ်တိုင်မှာ ရပ်ထားတဲ့ ကားကြီးပေါ်ကို စောစောရောက်လို့ စောစောတက်ပြီး ထိုင်နေတဲ့ ကျွန်တော်ဟာ ကားပေါ်ကို တက်လာတဲ့ စာနယ်ဇင်းမောင်နှမ များ ရဲ့ မျက်နှာကို ကားရဲ့ ရှေ့ဆုံးခုံကနေ တစ်ယောက်ချင်း လိုက်လို့ ကြည့်နေမိပါတယ်။ အမှတ်မထင်ပဲ ကားရှေ့မှန်ကတဆင့် အပြင်ကို မြင်လိုက်ရတာကတော့ 2008 ခုနှစ် Blog Day အမှတ်တရ အနေနဲ့ သီရိခေတ္တရာမြို့ဟောင်းကို လေ့လာရေး ခရီး သွားတုန်းက အတူသွားဖူးခဲ့တဲ့ Blogger တွေကို တွေ့လိုက်ရတဲ့အခါ အံ့သြခဲ့ရတယ်။ သူတို့လည်း ကားပေါ်ကို ကိုယ်စီ တက်လာကြတယ်။ ကားစ ထွက်တဲ့ အချိန်မှာ ကျွန်တော်လည်း လက်စွဲကင်မရာလေးနဲ့ ကားပေါ်က လူတွေကို မှတ်တမ်းတင် ဓါတ်ပုံရိုက်တော့ www.zawzaw.com မှာ Blog ရေးနေတဲ့ ကို ဇော်ဇော်မျိုးလွင်က ကျွန်တော့်ကို လက်လှမ်းပြတာနဲ့ သူ့နား သွားပြီး စကားပြောရာကနေ Samsung ကနေ Myanmar Blogger Society က Blogger တွေကိုလည်း ဒီခရီးစဉ်အတွက် ဖိတ်ခေါ်ထားကြောင်းကို သိလိုက်ရပါတယ်။ 2007 ခုနှစ်မှာ Blogger.com ကို အသုံးပြုပြီး Blog တွေ ရေးခဲ့တဲ့ ကျွန်တော်ဟာ 2008 ခုနှစ် Blog Day မှာတော့ ကိုညီလင်းဆက် ၊ ကိုဇော်ဇော်မျိုးလွင် ၊ ကိုကျော်ဇေယျ ၊ ကိုမျိုးမြင့်အောင်(Blogger ဖိုးသူတော်) ၊ စတဲ့ စီနီယာ Blogger တွေရဲ့ ဦးဆောင်မှု နဲ့ အတူ MBS ရဲ့ ပြည်မြို့ လေ့လာရေး ခရီးစဉ်ကို လိုက်ပါဖူးခဲ့တဲ့ ပုံရိပ်တွေကို အမှတ်ရနေမိပါတော့တယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကားပေါ်မှာတော့ Myanmar Spa Today က မဝတ်ရည်ဟာ ကျွန်တော်တို့ကို ပဲခူးမှာ ပြုလုပ်မယ့် Samusng ရဲ့ ပွဲအစီစဉ် ကို ရှင်းလင်းပြီး ၊ အဲဒီနေ့ အတွက် အစီအစဉ်တွေကို ပြောပြပါတယ်။ ဒီခရီးစဉ်ဟာ သာမာန် ကုန်ပစ္စည်းသစ် မိတ်ဆက်ပွဲမျိုးမဟုတ်ပဲ စာနယ်ဇင်း က ဖိတ်ကြားထားတဲ့သူတွေ ၊ Blogger တွေ နဲ့ ဖိတ်ကြားထားတဲ့ မော်ဒယ်လ် တွေ ၊ Samsung ရဲ့ Brand Ambassdor တွေ အားလုံး အပြင် Samsung က ဝန်ထမ်းတွေ ပါ စုပေါင်းပြီး မိတ်ဆက်မယ့် ပစ္စည်းသစ်တွေ အတွက် လေ့လာဆွေးနွေးမှုတွေ ၊ Game အစီအစဉ်တွေ နဲ့ ပျော်စရာကောင်းတဲ့ အစီအစဉ် တစ်ခုလို့ ပဲ သိရပါတယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီလိုနဲ့ Express ကား ဟာ လမ်းမပေါ်မှာ အချိန်တော်တော်များများ ဖြတ်သန်းပြီးချိန်မှာ လမ်းမကြီး ရဲ့ ဘေးမှာ ရှိတဲ့ တစ်နေရာမှာ ရပ်နားခဲ့ပါတယ်။ ကားပေါ်က မှန်ပြတင်းက တဆင့် မြင်လိုက်ရတာ ကတော့ Shwe Pyi Restarunt ဆိုတဲ့ ဆိုင်းဘုတ်ပါပဲ။ ခရီးကတော့ ရည်ရွယ်ရာကို ရောက်ပါပြီ။ ကားပေါ်က ဆင်းလိုက်တာနဲ့ ရှားပါးတဲ့ သဘာ၀ လေနုအေးနဲ့ အတူ Restarunt ရဲ့ဘေးတစ်ဘက် တစ်ချက်မှာ တွေ့ရတာတော့ လူဝံကြီးတွေ ပုံစံ ကြီးမားလှတဲ့ ပန်းပုရုပ်တွေပါပဲ။ လူကိုမှင်သက် အံ့သြစေပါတော့တယ်။ ဒါတင် မက ပါဘူး။ ဆိုင်ထဲ ရောက်တဲ့ အခါ မှာတော့ ကျွန်တော်တို့ ခဏတာ ထိုင်နားကြတဲ့ နေရာတွေ ရဲ့ ဘေးဘက်တွေ ဆိုင်ရဲ့ ထောင်ဘက်တွေမှာ လက်ရာမြောက်တဲ့ ပန်းပုရုပ်တွေကို တွေ့ရတော့ သတင်းကိစ္စအတွက် ယူလာတဲ့ ကင်မရာဟာ တဖျပ်ဖျပ် အလုပ်ပေးခံရပါတော့တယ်။ မိနစ်အနည်းငယ် ထိုင်ကာ အနာယူပြီးနောက် ကျွန်တော်တို့ဟာ တကယ်တမ်း Workshop လုပ်မယ့် ShwePyi Resort ဘက်ကို အုပ်စုလိုက် ထွက်ခွာခဲ့ကြပါတယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">Shwe Pyi Restarunt ကနေ Resort ကို သွားတဲ့ လမ်းက ပေ ၂၀၀/၃၀၀ လောက်ပဲဝေးပါတယ်။ အဲဒီဘက်ကို လမ်းလျှောက်သွားကြရင်း နဲ့ လမ်းမှာ ပန်းပုရုပ်တွေ များစွာ ကို Water Proof နဲ့အမိုးလုပ်ထားတဲ့ ရွက်ဖျင်တဲအောက်မှာတွေ့ရတော့ တချို့ သူငယ်ချင်းတွေ က အဲဒီ ပန်းပုရုပ်တွေနဲ့ တွဲလျက် ဓါတ်ပုံ ရိုက်ကြပါတော့တယ်။ ကျွန်တော်လည်း အပါအဝင်ပေါ့။ အမျိုးအစား စုံလှတဲ့ ပန်းပုရုပ်ထုတွေ ပါ။ အဲဒီဘက်က နေ ဆက်လျှောက်လာတော့ သစ်ပင်ကြီးတွေ လဲကျ ၊ ကျိုးကျနေတဲ့ သစ်တုံး တွေ ပြန့်ကျဲနေတာ နဲ့ အတူ တချို့ သစ်တုံးတွေဟာ ပန်းပုထုထားတဲ့ အစွန်အဖျားတွေနဲ့ပါ။ အဲဒီ သစ်တုံးတွေဟာ မိုးထဲ လေထဲ ၊ လေဟာပြင်ထဲမှာ ဒီအတိုင်း ပြန့်ကျဲလျှက်။ သစ်တုံးကြီးတွေဟာ အတော်လေးကြီးမားပြီး မည်းသည်းနေပါတယ်။ နောက်ခံထားပြီး ဓါတ်ပုံရိုက်လို့ ကောင်းတဲ့ Pattern မို့ ကျွန်တော်တောင် နောက်ခံထားပြီး သစ်တုံး တစ်တုံးပေါ်မှာ တက်ထိုင်ပြီး သူငယ်ချင်း ရာဇာကိုကို ရဲ့ Samsung Galaxy Camera နဲ့ ဓါတ်ပုံ ရိုက်ခဲ့ပါသေးတယ်။ Galaxy Camera နဲ့ ရိုက်တာမို့ ပုံထွက်က အတော်ကောင်းပြီး အရောင်အသွေးကောင်းတဲ့ ဓါတ်ပုံတွေ ဖြစ်ခဲ့ပါတယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">မည်းသည်းနေတဲ့ သစ်တုံးတွေ ရဲ့ တချို့ အစိတ်အပိုင်းတွေဟာ ပန်းကနုတ်တွေ ပုံဖော်ထားတာကို တွေ့တော့ တော်တော်လေး စိတ်ထဲစွဲလမ်းမိရပါတယ်။ လမ်းတလျှောက် ဓါတ်ပုံရိုက်ရင်း လမ်းလျှောက်ရင်းနဲ့ Resort ထဲက WorkShop လုပ်မယ့် အဆောက်အုံ ဘက်ကို ရောက်ခဲ့တော့တယ်။ အဲဒီ အဆောက်အအုံ က ရေကန် အလယ်မှာ ကျွန်းလိုမျိုး ပုံစံ နဲ့ ခေါင်မိုးကတော့ ဘေးပတ်လည်မှာ WaterProof အစတွေ အုပ်မိုးထားတာပါ။ အပေါ်တည့်တည့်ကတော့ ဘာမိုးထားတယ်ဆိုတာ သတိမထားမိခဲ့ပါဘူး။ အဲဒီဘက်ကို ကူးဖို့ သစ်သားတံတားလေး ထိုးထားပါတယ်။ တံတားကမကူးခင်မှာ ကျွန်တော် ဟာ လမ်းရဲ့ တစ်ဘက် က သစ်သားတုံးတွေ ပြန့်ကျဲနေတဲ့နေရာအစွန်ကို သတိထားမိတော့ လမ်းဘေးမှာ လဲနေတဲ့ သစ်တုံးတစ်ခုရဲ့ အစွန်းဟာ အပေါက်နဲ့ အတူ ဘေးအစွန်းမှာ ငါးပါးဟက် တွေလိုလို နဲ့ မျက်လုံးပုံစံနဲ့ ကို ပန်းကနုတ်ပုံစံတွေ ဖော်ထားတာတွေ့ရပါတယ်။ အဲဒီပတ်ဝန်းကျင် က သစ်သားတုံးတွေဟာ မိုးထဲလေထဲမှာ ဖြစ်ပေမယ့် သစ်တုံးတော်တော်များများရဲ့ အစိတ်အပိုင်းတချို့ ဟာ ပန်းပုပုံစံတွေ ၊ ကနုတ်ပန်းဖော်ပုံထားတဲ့ အစိတ်အပိုင်းတွေ ဖြစ်နေတာဟာ စိတ်ဝင်စားစရာလည်း ကောင်းသလို ၊ မြေပြင်ပေါ်က အနုပညာ အခင်းအကျင်းပဲ ဖြစ်ပါတယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကျွန်တော်တို့ သစ်သားတံတားလေး ကနေ အဆောက်အအုံ ထဲကို ဝင်သွားတယ် ဆိုရင်ပဲ ပင့်သက်ရှိုက်ရလောက်အောင် အံသြစရာတွေ မြင်ရပါတယ်။ များပြားလှတဲ့ ပန်းပုရုပ်တွေဟာ ကျွန်တော်တို့ စာနယ်ဇင်းညီအစ်ကို မောင်နှမတွေ နဲ့ MBS အဖွဲ့ဝင် Blogger တွေကို ဆီးကြိုလို့နေပါတော့တယ်။ ရုပ်ပွားတော်ပုံ ပန်းပုတွေ ၊ ခေတ်ဟောင်း အမျိုးသမီးတွေ ရဲ့ ရုပ်ပုံတွေ ၊ ကလေး ငယ် ကို အမေက နို့တိုက်ကျွေးနေတဲ့ ပုံတွေ ၊ မိန်းမလှတွေ ရဲ့ ကိုယ်လုံး ပုံတွေ ၊ ခြင်္သေ့ရုပ်တွေ ၊ ကျားရုပ်တွေ ၊ မြွေတွေ ၊ လင်းယုန်ငှက်တွေ ၊ ကာယဗလတောင့်တင်းတဲ့ ယောက်ျားပုံတွေ နဲ့ များလှစွာ တဲ့ ပန်းပုရုပ်တွေ ကြားမှာ ငေးမောရုံ အပြင် တခြားဘာရှိဦးမှာလဲဗျာ။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကျွန်တော်တို့အားလုံးဟာ Samsung က နေ မိတ်ဆက်တဲ့ Samusng Galaxy Note 3 နဲ့ Samsung Galaxy Gear ကို စတင် ထိတွေ့ခွင့်ရခဲ့ပါတယ်။ အနုပညာဆန်လှတဲ့ ပန်းပုကမ္ဘာအလယ်မှာ ခေတ်ပေါ် နည်းပညာ Products တွေ အကြောင်းကို ပြောရဆိုရ ၊ လေ့လာခွင့် ရတဲ့ တစ်နေ့တာရဲ့ အစပါပဲ။ နေ့လည်ခင်းနေဟာ တော်တော်လေး ပူနေပေမယ့် မြင်ကွင်းတိုင်းမှာ ပန်းပုရုပ်တွေ နဲ့မို့ မျက်ဝန်းရဲ့ နေရာတိုင်းဟ အနုပညာဆန်နေပါတော့တယ်။ ကျွန်တော်တို့ဟာ ထူးခြားတဲ့ အသွင်သစ်နဲ့ Samusng Galaxy Note 3 အကြောင်းကို မိတ်ဆက်တဲ့အခါမှာ Samsung ကုမ္ပဏီ ဝန်ထမ်းတွေရဲ့ စီစဉ်ထားမှု အတိုင်း စာနယ်ဇင်းတွေ ၊ Blogger တွေ အပြင် နာမည်ကျော် အနုပညာရှင်တွေ ဖြစ်တဲ့ Bunny Phyoe , လွှမ်းပိုင် , Bobby Soxer တို့ နဲ့ မော်ဒယ်လ် တွေ နဲ့ အတူတူ Samusng Galaxy Note 3 ရဲ့ ထူးခြား ဆန်းသစ်တဲ့ Design သွင်ပြင်တွေ ၊ ပါဝင်တဲ့ Features တွေ အကြောင်းကို လေ့လာခွင့်ရခဲ့တယ်။ Samusng Galaxy Note 3 မှာ ပါဝင်တဲ့ S Pen ကို အသုံးပြုပုံနဲ့ အတူ S Pen နဲ့ပဲ မိမိခေါ်ဆိုလိုတဲ့ ဖုန်းနံပါတ်တွေကို မှတ်သားပုံ ၊ Message ပေးပို့ပုံ ၊ ဖုန်းContact တွေကို သိမ်းဆည်းပုံတွေကို လက်တွေ့ အသုံးပြုကြည့်ကြပြီး တဲ့ နောက်မှာတော့ စီစဉ်ထားတဲ့ အတိုင်း Celebrity တွေ နဲ့ စာနယ်ဇင်း မောင်နှမ တွေ ၊ Blogger တွေကို လူတွေ ရောနှောထားပြီး အဖွဲ့ သုံးဖွဲ့ခွဲထားတဲ့ သူတွေဟာ Samsung ရဲ့ Samusng Galaxy Note 3 အသုံးပြုပုံကို ယှဉ်ပြိုင်တဲ့ Game ကို ပြိုင်ဆိုင်ကြပါတော့တယ်။ တကယ့်ကို ပဲ ပန်းပုရုပ်ထုတွေ ရှိတဲ့ အဆောက်အအုံ တဲ အထဲမှာ အဆိုတော်တွေ ၊ မော်ဒယ်လ် တွေ ၊ စာနယ်ဇင်းတွေ နဲ့ Blogger တွေဟာ ကိုယ့် Group အတွက် ကိုယ် အနိုင်မခံအရှုံးမပေးတဲ့ စိတ်နဲ့ ပျော်ရွှင်စွာပဲ Samusng Galaxy Note 3 အသုံးပြုပုံကို ယှဉ်ပြိုင်ခဲ့ကြတယ်။ ယှဉ်ပြိုင်လို့ ပြီး တဲ့ သူတွေ ကလည်း Samusng Galaxy Note 3 ကို ထပ်ပြီး အသုံးပြုတတ်အောင် သုံးကြည့်သူက ကြည့် ၊ အပြင်ဘက် ရေကန်စပ်မှာ ဓါတ်ပုံ ရိုက်ကြတဲ့ သူက ရိုက်နဲ့ ပျော်ရွှင်နေကြပါတယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">နေ့လည်ခင်း နေဟာ ပိုမြင့်လာခဲ့ပြီ။ ကျွန်တော်တို့ ရှိနေတဲ့ နေရာကနေ အနောက်ဘက် မှာတော့ သစ်သာတံတား လေး တစ်စင်း ထပ်ရှိပါတယ်။ အဲဒီကနေ ထွက်လိုက်ရင်တော့ ဟိုတစ်ဘက်မှာ စိမ်းစို နေတဲ့ သစ်ပင်တွေ နဲ့ လျှောက်လမ်းရှိပါတယ်။ ဝေးဝေးက လှမ်းကြည့်ရတဲ့ မြင်ကွင်းဟာ Shwe Pyi Resort ထဲမှာ လမ်းလျှောက်သွားချင်လောက်အောင် ညှို့ယူဖမ်းစားထားနိုင်လွန်းခဲ့ပါတယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဆယ်နှစ်နာရီဟာ ထိုးပါပြီ။ နေ့လည်စာ အတွက် ကျွန်တော်တို့ Restarunt ရှိရာကို အုပ်စုလိုက် ပြန်လည်ချီတက်ခဲ့ပါတယ်။ အေးမြတဲ့ လေနုအေးတွေ ဝင်ရောက်နေတဲ့ ၊ လတ်ဆတ်တဲ့ အထိအတွေ့ နဲ့အတူ ဘူဖေး စနစ်နဲ့ နေ့လည်စာကို သုံးဆောင်စားသုံးရင်း Samsung အမှတ်တံဆိပ် အကြောင်းတွေ ပြန်လည်ပြောရင်း တစ်ယောက်နဲ့ တစ်ယောက် ကိုယ့်ဝိုင်းက လူတွေ အချင်းချင်း ပျော်ရွှင်စရာစကားဖလှယ်ရင်းနဲ့ပဲ စားသောက်ချိန် ကုန်လွန်ပြီးနောက်မှာ ကျွန်တော်တို့ဟာ ခဏတာ နားနေရင်းနဲ့ Restarunt ရဲ့ ထောင့်တွေ မှာ ရှိတဲ့ ပန်းပုရုပ်တွေကိုလည်း ကြည့်ရှုနေမိပါတယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">Restarunt က နေ Resort ကို အသွားအပြန် လမ်းဟာ ပေ၂၀၀/၃၀၀ လောက်ပဲ ရှိတယ်ဆိုပေမယ့် ကျွန်တော်တို့ ကို အဲဒီကနေ Buggy Car ဆိုတာလေးတွေနဲ့ လိုက်ပို့ပါတယ်။ အဲဒီကားလေးတွေကို Resort ထဲမှာ ပတ်စီးရင်တော့ အပြင်လူတွေ အနေနဲ့ တစ်စီးကို တစ်ထောင်ကျပ် နဲ့ လူကိုးယောက် စီးရမှာပဲဖြစ်ပါတယ်။ ပြီးတော့ ကင်မရာ အတွက်လည်း ကင်မရာကြေး ပေးရသေးတယ်လို့ သိရပါတယ်။ ကျွန်တော်တို့အနေနဲ့ကတော့ Samsung ကနေ စီစဉ်ပေးတဲ့ ခရီး ဖြစ်တာကြောင့် အဲဒီမှာ ရှိတဲ့ ရှုခင်းတွေ နဲ့ အနုပညာလက်ရာတွေဖြစ်တဲ့ ပန်းပုတွေ ကို စိတ်ကြိုက် ဓါတ်ပုံရိုက်ကူးခွင့်ရခြင်းရယ်ပါ။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒုတိယအကြိမ်မြောက် Resort ထဲကို ပြန်သွားကြတဲ့အခါမှာတော့ Samsung Galaxy Gear နဲ့ ကျွန်တော်တို့ အဖွဲ့တွေ စတင် ထိတွေ့ခွင့်ရပါပြီ။ Samsung Galaxy Gear ရဲ့ Feature တွေ ဟာ Galaxy Note 3 နဲ့ ပေါင်းစပ် အသုံးပြုတဲ့အခါ ကျွန်တော်တို့ နေ့စဉ် ဘဝအတွက် အရေးပါတဲ့ ကိစ္စရပ်တွေ နဲ့ အဆင်မပြေမှု တွေကို ဖြေရှင်းနိုင်မယ့် နည်းလမ်းတွေ ကို ရရှိနိုင်မယ် ဆိုတာကို ရှင်းလင်းချက်တွေကို ကြည့်ရင်း သိရှိခဲ့ပါတယ်။ Samsung Galaxy Gear ဟာ Android OS ကို အသုံးပြုထားပြီး ၊ အသံဖမ်းခြင်း မှတ်တမ်းဓါတ်ပုံ ရိုက်ခြင်း တို့ကို ပြုလုပ်နိုင်ပြီး Note 3 ထဲမှာ ပါဝင်တဲ့ Gear နဲ့ ချိတ်ဆက်အသုံးပြုနိုင်တဲ့ Software နဲ့ အတူ ချိတ်ဆက်ထားပြီး Gear နဲ့ ရိုက်ကူးထားတဲ့ ဗီဒီယိုတွေကိုလည်း ဖုန်းထဲကို Transfer ပြုလုပ်နိုင်မှာပဲဖြစ်ပါတယ်။ Galaxy Gear ဟာ ဖုန်းနဲ့ ချိတ်ဆက်ထားတာနဲ့ ဖုန်းပျောက်တိုင်းမှာလည်း ဖုန်းကို ရှာဖွေနိုင်မှာဖြစ်ပြီး ။ မိမိဖုန်း နဲ့ ဝေးသွားတဲ့အခါ ဖုန်းစကရင် ကို အလိုအလျောက် Lock ပြုလုပ်ပေးမှာဖြစ်တယ်လို့သိရတယ်။ Galaxy Gear မှာတော့ ကင်မရာပါဝင်ပြီး အဲဒီကင်မရာကိုတော့ Memographer လို့ အမည်ပေးထားကြောင်းနဲ့ အဲဒီလိုအမည်ပေးထားရတာဟာ မှတ်တမ်းအတွက်သာ ဖြစ်ပြီး ကင်မရာရဲ့ Mega Pixel ဟာ 2 Mp ပဲပါဝင်လို့ ပါလို့ Presentation မှာ ထည့်သွင်းပြောကြားခဲ့ပါတယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">Galaxy Gear ဧ။် ဖုန်း နှင့် ဆက်သွယ်၍ အသုံးပြု နိုင်မှုတွင်လည်း ဖုန်း နှင့် ချိတ်ဆက်ထားတဲ့ Galaxy Gear အနေနဲ့ ဖုန်း ရဲ့ လုပ်ဆောင်ချက်တွေ ဖြစ်တဲ့ ဖုန်းခေါ်ဆိုခြင်း ၊ ဖုန်းလက်ခံခြင်း တွေကို လုပ်နိုင်မှာ ဖြစ်တဲ့ အတွက် လုပ်ငန်းခွင်အတွင်း မှာ ဖုန်းစကားပြောရင်း နဲ့ပဲ တခြား လုပ်ငန်းဆောင်တာများကို တချိန်တည်း အနှောက်အယှက်ကင်းကင်း နဲ့ ဆောင်ရွက်နိုင်မှာ ဖြစ်တယ်ဆိုတာ သိရတယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">Samsung GALAXY Note 3 ဟာ ပိုမိုကျယ်ပြန့်တဲ့ ( 5.7” ) အကျယ် Full HD AMOLED Display , ပိုမိုပါးလွှာသော ( 8.3 မီလီမီတာ ) ၊ ပိုမိုပေါ့ပါးသော ( 168 ဂရမ် ) တပ်ဆင်ပါဝင်တယ်၊ တာရှည်ခံတဲ့ ( 3200 mAh ) ဘက်ထရီ ပါဝင်တယ်။ ဒါ့အပြင် 13 megapixel ရှိသော Rear Camera ပါဝင်ပြီးတော့ Smart Stabilization နှင့် CRI LED Flash လည်းအသုံးပြုထားတယ်။ Samsung GALAXY Note 3 ကို အလင်းရောင်နည်းတဲ့ နေရာမှာပဲဖြစ်ဖြစ် ၊ လှုပ်ရှားမှု ရှိတဲ့ နေရာမှာပဲ ဖြစ်ဖြစ် ဓါတ်ပုံတွေရိုက်ကူးနိုင်မှာဖြစ်လို့ ကျွန်တော်တို့ ခရီးသွားရင်း နဲ့ ရထားပေါ်က ဖြစ်စေ ၊ ကားပေါ်က ဖြစ်စေ ရှုခင်းကောင်းကောင်းတွေ ကို လက်လွတ်မခံနိုင်တဲ့ ကျွန်တော်တို့လို လူတွေ အတွက်တော့ စိတ်ကျေနပ်မှုတွေ ရနိုင်မှာပဲလို့ တွေးမိတယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">Note 3 ရဲ့ စွမ်းဆောင်ချက်တွေက ပြောင်းလဲလာတဲ့ Smart Life အတွက် ကျေနပ်စရာ စွမ်းဆောင်ချက် တွေ နဲ့ သာ မက ပဲ Note 3 မှာ နူးညံ့တဲ့ Textured-touch Back Cover ပါဝင်ပြီးတော့ မှတ်စုစာအုပ် နဲ့ Planner တို့ရဲ့ ပုံစံကို ရယူပြီး ဒီဇိုင်းပြုလုပ်ထားပြီးတော့ ဖုန်းရဲ့ ဘေးဘက် အခြမ်းမှာတော့ သားရေသားအုပ်ပြီး ချုပ်ရိုးနဲ့ ချုပ်ထားတဲ့ ဒီဇိုင်းလုပ်ထားတာဟာ ဒီဇိုင်းသွင်ပြင်အနေနဲ့ ထူးခြားတဲ့ ရသ ကို ခံစားရတယ်။ အရောင်အသွေး အနေနဲ့လည်းSamsung GALAXY Note 3 ကို အနက်ရောင် Jet Black , အဖြူ ရောင် Classic White နှင့် ပန်းရောင် Blush Pink တို့နဲ့ ဈေးကွက်ထဲကို အရောက်ပို့ပေးမယ်လို့ သိရတယ်။ Samsung ရဲ့ Galaxy Note 3 မှာတော့ အရင်ထက်ပိုပြီး အနုပညာဆန်တဲ့ စွမ်းဆောင်ချက်တွေ ၊ ဒီဇိုင်းတွေ ပြီးတော့ သဘာဝကျ တဲ့ ဘက်ကို ပိုပြီးတော့ အလေးပေးနေတာတွေ နဲ့ လူတွေ ရဲ့ Smart Life မှာပဲ စက်ရုပ်ဆန်တဲ့ ဘဝနေထိုင်လှုပ်ရှားမှုက နေ ဖြစ်ပေါ်လာတဲ့ နှလုံးသားမာကျောလာမှုကို ပြန်လည် နူးညံ့မှုတွေ ဘက်ကို ဆွဲခေါ်ထားတာကို တွေ့ရတယ်။ ဒီလိုပဲ Samsung ရဲ့ Samsung Galaxy Note 3 နဲ့ Samsung Galaxy Gear တို့ ကို မိတ်ဆက်တဲ့ အခမ်းအနားဟာလည်း အခမ်းအနား ပုံစံထက်ကိုပိုပြီး နူးညံ့လတ်ဆတ် ပြီး သစ်လွင်ကြည်လင်တဲ့ အနုရသ ကို ပုံဖော်ပေးနေခဲ့တယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">Galaxy Gear ကို မိတ်ဆက်ပြီးတဲ့ နောက်မှာတော့ နောက်ထပ်ပြိုင်ပွဲလေး ဖြစ်တဲ့ Note 3 မှာ ပါဝင်တဲ့ Scrapbook အသုံးပြုခြင်းကို အဖွဲ့သုံးဖွဲ့ ဟာ လက်တွေ့ အသုံးပြုပြီးတဲ့နောက် ပြိုင်ပွဲ နှစ်ခုလုံးမှာ ပထမ ၊ ဒုတိယ ၊ တတိယ ရတဲ့ အဖွဲ့တွေကို အပျော်တမ်းဆုလက်ဆောင်တွေ ပေးအပ်ပါတယ်။ Scrapbook ပြိုင်ပွဲလေးဟာလည်း အတော်ကို ပျော်ရွှင်စရာကောင်းခဲ့ပြီး ၊ တစ်ဖွဲ့စီ က ဦးဆောင်သူ တစ်ယောက် ချင်းစီ နဲ့ မော်ဒယ်တွေကို ဓါတ်ပုံတွေရိုက် ၊ အဲဒီဓါတ်ပုံတွေ နဲ့ ဖုန်းထဲမှာ ဓါတ်ပုံကိုပြင် အညွန်းလေးတွေ တပ် ပြီး ယှဉ်ပြိုင်ရတာပါ။ နောက်ခံရှုခင်းတွေ ကောင်းကောင်းနဲ့ မော်ဒယ်လ်တွေ ရဲ့ Pose အမျိုးမျိုး နဲ့ ရိုက်ကူးပြီး ယှဉ်ပြိုင်ကြရတာပါ။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ပြိုင်ပွဲပြီးတော့ အဲဒီနေ့ အစီအစဉ် မှာ စိတ်လှုပ်ရှားစရာအကောင်းဆုံး အစီအစဉ်ဟာရောက်ရှိလို့ လာခဲ့ပါတယ်။ အဲဒါကတော့ ပွဲကိုတက်ရောက်လာကြတဲ့ စာနယ်ဇင်းတွေ နဲ့ Blogger တွေထဲက တစ်ယောက်ကို Galaxy Gear တစ်လုံး မဲဖောက်ပေးတဲ့အစီအစဉ်ဖြစ်ပြီးတော့ မဲအစီအစဉ်မှာ လူတွေ အားလုံးရဲ့နာမည်တွေကို အားလုံးထည့်ထားတဲ့ မဲလိပ်တွေထဲကနေ မဲမပေါက်တဲ့ သူတွေ တစ်ယောက်ချင်းစီ ရွေးထုတ်သွားပြီး နောက်ဆုံးကျန်တဲ့ တစ်ယောက် ကတော့ Samsung Galaxy Gear ကို ရရှိသွားခဲ့ပါတယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ညနေခင်းဟာ ကျွန်တော်တို့ လိုက်ပါစီးနင်းခဲ့တဲ့ Express ကားကြီးနဲ့ အတူ ရန်ကုန်ဘက်ကို ပြန်လည်စီးမျောလာခဲ့ပါတယ်။ ShwePyi Resort ကနေ အထွက်မှာ Restarunt ရှေ့ က လူဝံရုပ်ကြီး နဲ့ အတူ Pose ပေးပြီး ဓါတ်ပုံအရိုက်ခံခဲ့တဲ့ သဘောကောင်းတဲ့ မော်ဒယ်မလေး ဇင်မီမီကျော်ရဲ့ ဓါတ်ပုံတွေ ဟာ ကျွန်တော့် ကင်မရာထဲမှာ ပါလာခဲ့ပါတယ်။ ထို့အတူ အဲဒီနေ့က ရိုက်ခဲ့တဲ့ ပန်းပုရုပ်ဓါတ်ပုံတွေဟာ လည်းပဲ အတူရှိနေခဲ့ပါတယ်။ Realism ပန်းပုရုပ်တွေနဲ့ အတူ မော်ဒန်ပန်းပု လက်ရာတွေ ၊ ဘုရားဆင်းတုတော်ပုံတွေ ၊ သားအမိပုံတွေ ၊ ကြိုးကြာငှက်တွေ ၊ စာကလေးတွေ အစာကောက်နေပုံတွေ ရေအိုးသယ်လာတဲ့ မိန်းမပျိုတွေ ၊ လင်းယုန်ငှက်တွေဟာ အပြန်လမ်းခရီးက Express ကားပေါ်မှာ မှေးစက်နေတဲ့ ကျွန်တော့်မျက်ဝန်းအိမ်မှာ ထင်ဟပ်နေပါတော့တယ်။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ရန်ကုန်ရောက်ပြီ။ ပြည်လမ်းမကြီးဟာ ဝါလဲ့လဲ့ မီးရောင်တွေနဲ့ အတူ ကြိုနေပါတယ်။ မျက်လုံးဟာ ရီဝေနေတယ်။ ကားပေါ်က ဆင်းဖို့ ကျွန်တော်ဟာ အိပ်ချင်မူးတူးနဲ့ ကားပေါ်က ဆင်းမယ်အလုပ် “ဘိုင့်ဘိုင်” ဆိုတဲ့ နှုတ်ဆက်သံ ကို ကြားရာကို ကြည့်လိုက်တော့ မိန်းမပျို ပန်းပုရုပ်တစ်ရုပ်ဟာ လက်ပြနှုတ်ဆက်နေပါပေါ့လား။ ကျွန်တော်အံ့သြသွားမိလို့ မျက်လုံးကို သေချာ အာရုံစိုက်လိုက်မှ ပန်းရောင်အလှနဲ့ မော်ဒယ်မလေး ဇင်မီမီကျော်ဟာ အားလုံးကို လက်ပြနှုတ်ဆက်နေတာကို သိလိုက်တော့တယ်။ မာလာမှတ်တိုင်ဟာ ကဗျာဆန်လွန်းရဲ့။ သီချင်းတစ်ပုဒ်ကို ကြားမိတော့ မာလာဆောင်ဘက်မှာ ဖွင့်တဲ့ သီချင်းသံတွေလည်း မဟုတ်ဘူး။ ဘဝခရီးလမ်းပေါ်မှာလျှောက်လှမ်းနေရင်းနဲ့ ၂၈ နှစ်တာ လုံးငုပ်လျှိုးနေတဲ့ ကျွန်တော့် ဘယ်ဘက်အိပ်ကပ်ထဲက သီချင်းတစ်ပုဒ်ပါလား။</span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><b><br /></b></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><b><br /></b></span></div><div class="_tt_t_"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><b>ကျော်ညိုသွေး</b></span></div><div style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></div>
<br />
<strong style="font-family: Zawgyi-One;"> Trip Essay</strong><br />
<br /></div>
<br />
<b> </b></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-3277336601979183292013-08-30T23:46:00.001-07:002021-04-05T09:07:12.870-07:00Beloved Day<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><span class="userContent" data-ft="{"tn":"K"}"><span class="text_exposed_show"><h2 style="text-align: left;">Beloved Day</h2><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">ဒီလို Blog Day မျိုးမှာ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျွန်တော်ဟာ ခရမ်းရောင် ဂျင်းန်းအကျပ် တစ်ထည် ရဲ့ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ချုပ်ရိုးကြောင်း ဖြူဖြူလေးတွေ ကို </div><div dir="ltr" trbidi="on">စိမ်းလန်းစိုပြေ ဥယျာဉ်ထဲမှာ ငေးကြည့်နေခဲ့ဖူးတာပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျွန်တော့် ကို အသိအမှတ်ပြုတဲ့ အနေနဲ့ </div><div dir="ltr" trbidi="on">သစ်ရွက်တွေ ကြွေပေးကြတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">လေပြေတွေ ပိုလို့ အေးပေးကြတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကောင်းကင်ဟာလည်း ကော်ဖီရောင်ပြောင်းပေး လိုက်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">သူ့ ကော်ဖီတွေ ဆို ကျွန်တော် အမြဲတမ်း ငြင်းတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">တကယ်ဆို ကျွန်တော် ကော်ဖီသရဲ တစ်ယောက်သာပဲလေ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘာလို့ ငြင်းဆိုမိမှန်း အဖြေမရဘူး။</div><div dir="ltr" trbidi="on">သူ့လက်ချောင်း ဖောင်းဖောင်း သွယ်သွယ်လေးတွေ နဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဖျော်တဲ့ ကော်ဖီဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျွန်တော့် နှုတ်ခမ်း နဲ့ ထိုက်တန်ပါ့မလား</div><div dir="ltr" trbidi="on">တွေးမိလို့ ဖြစ်မှာပါလေ။</div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">၂၀၀၈ ခုနှစ်ဟာ ကျန်ခဲ့ပါပြီ။ </div><div dir="ltr" trbidi="on">August ရဲ့ Rhythm တွေ ဟာ စိမ်းလန်းစိုပြည် ရဲ့ ရေကန်စိမ်းစိမ်းတွေထဲမှာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">စက္ကူလှေကလေး နဲ့ အပြည့်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘယ်ဆီ ဘယ်ဝယ်မသိ မျောလွင့်သွားပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">လှော်ခတ်သူ မပါပဲ နဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">ဝင်းဦး ရဲ့ မပြီးသေးသော ပန်းချီ ကား သီချင်း ကိုပဲ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျွန်တော်ဟာ နှလုံးသားဓါတ်ပြားပေါ် ကြိမ်ဖန်များစွာ အပ်ထောက်လို့</div><div dir="ltr" trbidi="on">မြည်တမ်းစေခဲ့ပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><h2 style="text-align: left;"><b>ကျော်ညိုသွေး</b></h2> </span></span></div>
Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-77933029726001848142013-08-06T04:02:00.005-07:002021-04-05T09:08:16.477-07:00ဖြူဖြူ - ၄<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="notesBlogText clearfix" style="text-align: justify;">
<div><h2><b>ဖြူဖြူ - ၄</b></h2><div><br /></div><div>ချစ်လွန်းတဲ့ နင့်မျက်နှာလေး မကြည့်ရပင်မဲ့ စာကို ငါလွန်း လွန်းလို့ မိဥ ကို ထည့်လွှတ်လိုက်တယ်။ နင်ဖက်ဖို့။ နင့်ကိုငါ လွှတ်ကြိုက်တာပဲ မိဖြူရာ။ နင့်စကားပြောတာတွေ ၊ နင့် လမ်းလျှောက်ပုံတွေ မျက်လုံးထဲကဖြစ် မထွက်ဘူး။ ဦးတုတ်ကြီးတို့ ဆိုင်မှာ နင်ဆတ်ပြာဝယ်နေတုန်း ငါနောက်ကနေ ခိုးကြည့်နေခဲ့ရတာ။ နင့်ကိုမြင်တိုင်း ငါ့စိတ်ထဲမှာ ဘယ်လိုကြီးမှန်း မသိပါဘူးဟာ။ နင့်ကို ငါ့ မိန်းမဖြစ်စေချင်တာဘဲ ။ နင့်ကိုငါ လူကြီး နဲ့ ကန်တော့ပွဲ နဲ့ လာတောင်းချင်တာပဲဟယ်။ ဒီတခါ စပါးပေါ်ရင် နင့်ကိုငါ ငါ့အိမ်အပါ ခေါ်ထားချင်တော့တာပဲ မိဖြူရယ်။ ငါက ဒီတစ်ခါ လုပ်ရင် အပြီးလုပ်မှာ။ စိတ်သိတ်မရှည်ဘူး။ နင်သိပ်လှတာဘဲ မိဖြူ ။ ငါ့ နင့်အကြောင်းတွေးတိုင်း စိတ်ကူးထဲမှာ မီးခိုးအူနေရတယ်။ ဟဲဟဲ ငါ့ကို အဲဒါ ငစိုးသင်ပေးတာလေ။ သူလည်း ဝတ်ထုထဲက ကြက်ထားတာတဲ့။ နင်သိပ်လှတယ် မိဖြူ။ နင့်ကို အဟုတ်ကြီး ကြိုက်တာဟ ။ညည ငါ အိပ်မပျော်ဘူး နေတယ်။ တကယ်ကြိုက်တယ်။ နင့်ကို လွှတ်ကြိုက်ပဲ မိဖြူ။ ဒီရွာထဲ က မိန်းမတွေ အားလုံးထက် နင်က အလှကြီး လှတယ်။ ကွမ်းတောင်ကိုင်တဲ့ တင်တင် တို့များ ဖင်ကြီးတာပဲ ရှိတယ်။ မျက်နှာမှာ ဝက်ခြံတွေ ခုပေါက်နေပြီ။ နင် နဲ့ ငါ လင်မယား လုပ်ကြရင် နင့်ကို ငါ ရှာကျွေးမှာမှာ ။ တသက်လုံး ရှာကျွေးမှာ။ နင် ဇိမ်ကျအောင် ငါ လုပ်ကျွေးမှာပါ မိဖြူ။ နင့်ကို ဘုရားသွား၊ ကျောင်းတက် တိုင်း နင့်လူအဖြစ်နဲ့ ငါဖြစ်ချင်နေတာပါဟယ်။ နင့် အဘ က သဘောမတူရင် နင့်ကိုငါ ခိုးပေါင်းမှာ ။ ချက်ကြီးလေ...ချက်လည်း ကြီးသလို အချစ်လည်း ကြီးတယ် မိဖြူ။ ဒွေးလေး မသိအောင် ငါစုထားတဲ့ စုဗူး ရှိတယ်။ ငါ နင့်ကို မင်္ဂလာဦးမှာ အလုံးကြီးကြီး နဲ့ တစ်ကျပ်သား ကြိုး ဆင်ပေးချင်လို့ပါဟာ။ ငါကတော့ နင် မှ နင်ပဲ မိဖြူ။ ဟိုနေ့က ရွာအနောက်ဘက်မှာ ငါ ထန်းတောဘက် ရောက်တော့ မောင်ဘုန်းတို့ နင့်အကြောင်း ပြောတာ ငါကြားလိုက်တယ်။ ရန်မဖြစ်ပါနဲ့ ဆိုလို့သာ ငါ ဒီတိုင်း ပြန်ခဲ့တာ။ သူတို့ ရိသဲ့သဲ့ လုပ်ရင် ငါ့ကို ပြော မိဖြူ။ ရီးသီးရားသား လုပ်လို့ကတော့ ခေါင်းကွမ်းစားသွားမယ်မှတ်။ ဂျတ်ကီခြမ်း ကား ကြည့်တာ အလကား ကြည့်တာမဟုတ်ဘူး။ ဘောကြီးတို့ ရုန်မှာ ၂ ကျပ်ပေးကြည်း တာ။ နင်လည်း ငါ့ကိုပဲ ကြိုက်ရမယ်နော်။ နင် ကြိုက်အောင် ငါနေတယ်။ ငါ့မှာ နင်ကလွဲလို့ နင်ပဲရှိတယ်။ ငါမဟုတ် သာ မလုပ်ဘူး။ ဆေး ၊ ကွမ်း ၊ ထရေ ဘာမှ မစားဘူး။ တနေ့က နင်နေမကောင်းဘူး ဆို။ ငှက်ပျောသီးတွေ စားပြီး အန်တယ်လို့ ဂျိုမ တို့ က ပြောတယ်။ ငါလည်း နင့်ကို ပူတယ်။ ကျောင်းကလည်း ထွက်မရဘူး။ ငါ့မှာ ခွီးတဲ့မပဲ ဖြစ်နေတာ။ ဖင်ယား တာတောင် နင့်ကို တအားစိတ်ပူတယ် မကုတ်နိုင်ဘူး။ နင့်ကို ကိုယ်ဖိရင်ဖိ စောင့်ရှောက်ရမယ့် နေ့ ငါရောက်ဖို့ ကြိုးစားနေတယ်။ မြို့မှာလည်း ငါ့ ဘကြီး သုံးဝမ်းကွဲတစ်ယောက် အဆင်ပြေနေတယ် ကြားတယ်။ နင့် အတွက် ငါမြို့မှာ နင်အတွက် တက်လုပ်မှ ဖြစ်မှာ။ ပုတ်သင်ညိုတွေ၊ တောက်တည့်တွေ ဖမ်းရမှာတဲ့။ ဈေးကောင်း ရတဲ့။ နင့်ကို အိမ်တစောင် မီးတပြောင်နဲ့ မယား တော်ချင်တာပဲဟာ။ ငါ ဒီစာရေးတာ ဒွေးလေး မသိဘူး။ မြောက်ဘက် ဒိုး သွားတယ်။ ဘော..တံ ရှာလိုက်ရတာ အမောပဲ။ စာရွက်ကိုင်ပြီး ခေါင်းမီးတောက်နေသေးတယ်။ ကိုရင် ပဏ္ဍ၀ အဲ့လေ..ဒါမပါဘူးနော်။ အဲဒါလေ ငါ စောင့်နေတာ အချိန်ပဲ။ နာရီတစ်လုံး လောက်လိုချင်တာဟာ။ နင်နဲ့ လားတွေ့တိုင်း နောက် မကျအောင် စောစော ပြန်ရတာ။ နင်နဲ့ ခိုးချစ်ရတာ အား မရတော့ဘူး။ တွေ့နေကြ ကောက်ရိုးပုံ နားမှာ တွေ့ရတာ လူတွေ မိမှာဆိုးတယ်။ ရွာထိပ် က ရေကန်ပျက်ကြီး ဘေးမှာ လလည်း သာ တယ်။ ကောင်းကောင်း မြင်ရတော့ အဆင်ပြေတာပေါ့။ နင် သဘောတူရင် ဒီစာခေါက်ထဲမှာ ခဲလုံးသေးသေးလေး မိဥကို ထည့်လွှတ် လိုက်နော်။ ချစ်ထဲ့ ချက်ကြီး။ အိုင်လက်ဖြု။ ( ဟိဟိ ဟိုကားထဲက ပြောတာ မှတ်ထားတာ။)</div><h2><b>ကျော်ညိုသွေး</b></h2></div>
</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-52777721418081969062013-07-18T11:35:00.000-07:002016-08-30T22:54:27.239-07:00Michael Hamburger 1924–2007<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="notesBlogText clearfix">
<div>
<b>Michael Hamburger</b> 1924–2007<br />
<br />
ကဗ်ာဆရာ၊
ဘာသာျပန္ဆိုသူ ၊ ေ၀ဖန္ေရးဆရာ မိုက္ကယ္ ဟမ္ဘာဂါ ကို ၁၉၂၄ ခုႏွစ္
ဘာလင္ျမိဳ႕မွာ ေမြးဖြားခဲ႔တယ္။ သူ ရဲ႕ အေဖျဖစ္သူ ဂ်ဴး-ဂ်ာမန္ ကျပား
ကေလးသူငယ္ အထူးကု ပါေမာကၡၾကီး တစ္ဦးျဖစ္တယ္။ သူတို႔ မိသားစု အေနနဲ႔ ၁၉၃၃
ခုႏွစ္မွာ နာဇီဂ်ာမနီ ကေန ျဗီတိန္ ကို ထြက္ေျပးတိမ္းေရွာင္ခဲ႔တယ္။ ဟမ္ဘာဂါ
ဟာ ေအာက္စဖိုဒ္ တကၠသိုလ္မွာ ပညာသင္ယူခဲ႔ျပီးေတာ႔ ပညာသင္ယူ ေနစဥ္
အခ်ိန္အတြင္းမွာပဲ ကဗ်ာဆရာေတြ ျဖစ္တဲ႔ Dylan Thomas နဲ႔ Philip Larkin
တို႔နဲ႔ အေပါင္းအသင္း ျဖစ္ခဲ႔တယ္။ ေကာလိပ္တက္ေနခ်ိန္ ၊ အီတလီ နဲ႔ ၾသစတီးယား
တို႔ စစ္ျဖစ္ေနတဲ႔ ဒုတိယ ကမၻာစစ္ အတြင္း မွာပဲ ဟမ္ဘာဂါ ဟာ စစ္မႈထမ္း
ခဲ႔တယ္။ စစ္အျပီးမွာ သူဟာ Oxford ကို ျပန္လာျပီး မျပီးေသးတဲ႔ သူ႔ရဲ႕ပညာေရး
ဆည္းပူးေလ႔လာမႈ ကို ျပီးဆံုးေအာင္ လုပ္ခဲ႔တယ္။<br />
<br />
သူ႔ရဲ႕
အေစာပိုင္းကာလ အေရးအသားေတြမွာ Strict Form(တင္းက်ပ္ ကဗ်ာစည္းမ်ဥ္း) ေတြကို
အသံုးျပဳခဲ႔ျပီး ၊ ေနာက္ပိုင္းမွာ သူဟာ Free Verse(လြတ္လပ္ ကဗ်ာ ဖြဲ႔ဆိုမႈ)
ေတြကို ဖက္တြယ္ လာခဲ႔တယ္။ အဲဒီအခ်ိန္မွာ သူဟာ T.S Eliot ရဲ႕
အေရးအသားပိုင္းဆိုင္ရာ လႊမ္းမိုးမႈ ေတြကို ခံေနရဆဲေပါ႔။ သူ႔အေရးအသားေတြမွာ
သဘာ၀ ေလာကၾကီး ရဲ႕ သရုပ္သကန္ေတြ နဲ႔ ေပ်ာက္ဆံုးေနတဲ႔ ရည္ရြယ္ခ်က္ေတြ ၊
ကြဲထြက္ ျပန္႔က်ဲေနတဲ႔ အဓိပၸါယ္ေတြ ကို ထုတ္ေဖၚတင္ျပခဲ႔တယ္။ သူ႔ရဲ႕ ကဗ်ာ
နဲ႔ ကဗ်ာေရးရာ စုစည္းမႈ ေတြထဲမွာ Flowering Cactus (၁၉၅၀) နဲ႔ Coloected
Poems (၁၉၈၄) တို႔ပါ၀င္ခဲ႔ျပီး၊ အမွတ္တရ တစ္ခု အေနနဲ႔ ၁၉၇၃ ခုႏွစ္မွာ
သူ႔ရဲ႕ A Mug’s Game ေမာ္ဒန္ကဗ်ာ စာအုပ္ ကို ထုတ္ေ၀ခဲ႔တယ္။ အဲဒီ
စာအုပ္ကိုပဲ ၁၉၉၁ ခုႏွစ္မွာ ျပန္လည္မြမ္းမံ တည္းျဖတ္လို႔ A String Of
Beginings ဆိုျပီး ျပန္လည္ထုတ္ေ၀ခဲ႔ေသးတယ္။ သူဟာ စာေပေ၀ဖန္ေရး အလုပ္ကိုလည္း
ေမာ္ဒန္ကဗ်ာေရးရာ အတြက္ ထမ္းရြက္ခဲ႔သူျဖစ္တယ္။ ေ၀ဖန္ေရးနဲ႔ ပတ္သက္တဲ႔
စာအုပ္စာတမ္းေတြ အေနနဲ႔ကေတာ႔ <i>The Truth of Poetry</i> (1969) နဲ႔ edited the anthology <i>East German Poetry</i> (1973) တို႔ပဲ ျဖစ္ၾကတယ္။<br />
<br />
ဟမ္ဘာဂါဟာ
ကဗ်ာေရးရာ အလုပ္္ေတြ ေျမာက္မ်ားစြာျပဳလုပ္ရာမွာ ဂ်ာမန္ ကဗ်ာေတြကို
အဂၤလိပ္ဘာသာ ကို ျပန္ဆိုျခင္း အလုပ္ေတြကို ျပဳလုပ္ခဲ႕ျပီး သူဟာ အီတလီစာေပ
ကို ကိုယ္တိုင္ေလ႔လာသင္ၾကားခဲ႔တယ္။ အေၾကာင္းကေတာ႔ အလယ္ေခတ္ မွာ
ထင္ရွားခဲ႔တဲ႔ အီတာလ်ံ ကဗ်ာဆရာ Dante ရဲ႕ကဗ်ာေတြကို အထူးျပဳ လုိ႔ အေသအခ်ာ
ဖတ္ရႈေလ႔လာျပီးဘာသာျပန္ ႏိုင္ဖို႔ အားထုတ္ ၾကိဳးပမ္းရာမွာ အသံုး၀င္ေစဖို႔ပဲ
ျဖစ္တယ္ ။ သူ႔ရဲ႕ မ်ားျပားလွတဲ႔ ဘာသာျပန္ဆိုမႈေတြ ထဲမွာ 1946
ခုႏွစ္မွာထုတ္ေ၀ခဲ႔တဲ႔ Baudelaire’s <i>Twenty Prose Poems ၊ </i>၁၉၅၂ ခုႏွစ္မွာ <i>Decline: 12 Poems by Geore Trakl </i>၊ ၁၉၈၁ ခုႏွစ္မွာ <i>An Unofficial Rilke: Poems 1912–1926 </i>၊ ၁၉၆၇ ခုႏွစ္မွာ Friedrich Hölderlin’s <i>Poems and Fragments</i> နဲ႔ ၁၉၈၀ ခုႏွစ္မွာ <i>Poems of Paul Celan </i>တို႔ကို
ထုတ္ေ၀ခဲ႔ျပီးေတာ႔ အဲဒီလို ဘာသာျပန္ဆိုခဲ႔မႈ အတြက္ ၁၉၉၀ ခုႏွစ္မွာေတာ႔
သူဟာ ဥေရာပ ဘာသာျပန္ ဆု ကို ရရွိခဲ႔တယ္။သူ႔ရဲ႕ ေနာက္ထပ္ ခ်ီးျမွင္႔
အသိအမွတ္ျပဳ ခံရမႈ အေနနဲ႔ Germany’s Goethe Medal, Austria’s State Prize
for Translation, a Bollingen Foundation fellowship
ခ်ီးျမွင္႔ျခင္းခံခဲ႔ရျပီးေတာ႔ အေရွ႕ အယ္လ္ဂ်ီယာ တကၠသိုလ္ နဲ႔ Berlin’s
Technische Universität ကေန ဂုဏ္ထူးေဆာင္ ေဒါက္တာဘြဲ႔အပ္ႏွင္းျခင္း
ခံရျခင္း တို႔ပဲျဖစ္တယ္။<br />
<br />
ဟမ္ဘာဂါဟာ ေမာ္ဒန္ကဗ်ာ
ဘာသာျပန္ဆိုမႈဆိုင္ရာ အတိုင္ပင္ခံအယ္ဒီတာအျဖစ္ ေဆာင္ရြက္ခဲ႔ျပီး University
of Reading, Mount Holyoke College နဲ႔ UC San Diego တို႔မွာလည္း သူ႔ရဲ႕
စာေပဆိုင္ရာ သင္ၾကားမႈ အေတြ႕အၾကံဳေတြ ဆက္တိုက္ ျပဳလုပ္ရယူခဲ႔တယ္။ သူ ရဲ႕
ဇနီးကေတာ႔ ကဗ်ာဆရာမ Anne Beresford(Anne Ellen File) ျဖစ္ျပီးေတာ႔ ၊
ဟမ္ဘာဂါ အေနနဲ႔ သူ႔ဘ၀ရဲ႕ ေနာက္ဆံုးခ်ိန္ ေတြကို Suffolk မွာ
ကုန္ဆံုးေစခဲ႔တယ္။ သူ႔ရဲ႕ အသက္ ၈၃ ႏွစ္ သကၠရာဇ္ ၂၀၀၇ ခုႏွစ္မွာေတာ႔
သူကြယ္လြန္ခဲ႔တယ္။<br />
<br />
<br />
<b>ေက်ာ္ညိဳေသြး</b></div>
</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-10937484715082762272013-07-17T03:01:00.003-07:002021-04-05T09:09:08.875-07:00မင်းနဲ့ကိုယ့်ရဲ့အကြောင်း<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicCqyZdCv6aP_pA86IDF4QHYHvgaL20bUersSZ36wjXXKqHpmtaSF5y1godC9Ik_o_cHYwnZNxQ-hK69NzOxSlNmYLVpYRzL3gaZc72SG3OIg3Rl9-FXGDF3p5rsZyZrst7rN3fdcBkP8/s1600/998413_10151539665861662_764164798_n.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicCqyZdCv6aP_pA86IDF4QHYHvgaL20bUersSZ36wjXXKqHpmtaSF5y1godC9Ik_o_cHYwnZNxQ-hK69NzOxSlNmYLVpYRzL3gaZc72SG3OIg3Rl9-FXGDF3p5rsZyZrst7rN3fdcBkP8/s640/998413_10151539665861662_764164798_n.jpg" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Add caption</td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-37149946161885717462013-07-14T12:22:00.005-07:002021-04-05T09:11:23.260-07:00အာလူးကြော်<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><h2 style="text-align: left;"><b>အာလူးကြော်</b></h2><div dir="ltr" trbidi="on"><b><br /></b></div><div dir="ltr" trbidi="on">အာလူးကြော်ရေ..နင့်ကိုငါမမေ့ဘူး။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါဟာသရဲဖြစ်သွားတောင် ငါဟာ အာလူးကြော်ကို တမ်းတနေဦးမှာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါတို့ဟာအာလူးကြော်တွေ စားခဲ့ကြနေ့တိုင်းမှာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘဝရဲ့အမှတ်တရ အာလူးကြော်များစွာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">အာလူးကြော်ကိုငါတို့ဟာ ပုံသဏ္ဍန်အမျိုးမျိုး နဲ့ စားခဲ့ကြ</div><div dir="ltr" trbidi="on">စားခဲ့ပြီးစားနေဆဲ စားလတ္တံသော အာလူးကြော်များစွာဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘဝထဲမှာတိမ်မြုပ်ပျောက်ကွယ်မသွား</div><div dir="ltr" trbidi="on">သမိုင်းမှာအာလူးကြော်များစွာ ထင်ကျန်ရစ်ခဲ့ကြ</div><div dir="ltr" trbidi="on">အာလူးများရဲ့ ကောင်းချီးပေးရာ အာလူးကြော်များစွာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">အာလူးကြော်ရေ..</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့အသက်နဲ့ ထပ်တူ ချစ်ခဲ့ရသော အာလူးကြော်ရေ…</div><div dir="ltr" trbidi="on">နေ့တိုင်းအချိန်တိုင်း</div><div dir="ltr" trbidi="on">စားပွဲတွေပေါ်က အာလူးကြော်များဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါ့ကိုသူရဲကောင်းဆန်စေ ခဲ့ပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဘဝရဲ့ အားမာန် အတွက် အာလူးကြော်များ ငါစားခဲ့</div><div dir="ltr" trbidi="on">တချိန်ချိန်တော့ငါဟာ အာလူးကြော်စားသူဖြစ်ကြောင်း ရဲဝံ့စွာ ဝင့်ကြွား</div><div dir="ltr" trbidi="on">အာလူးကြော်များနဲ့ နွေဦးကို တန်ဆာဆင်မယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အာလူးကြော်များအတွက် တေး တို့ကို သီကျူးရေးဖွဲ့မယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အာလူးကြော်စားသူများကောင်းချီးပေးပါလေ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အာလူးကြော်ရေ နင့်ကို ငါမမေ့ဘူး။</div><div dir="ltr" trbidi="on">တောင်တန်းများဆီက လေပြေတွေ နိမ့်ဆင်းလာတဲ့အခါ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါဟာအာလူးကြော် ကို စားဖြစ်ခဲ့ပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဆောင်းနှင်းမိုး တို့ ကြေကွဲစွာ အော်ဟစ်လိုက်တဲ့ အခါ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ငါဟာအာလူးကြော် စားခဲ့ပြီ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">စစ်ပွဲတွေရပ်ပြီးအာလူးကြော်များကို စားကြပါ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အယူဝါဒတွေ ကို ဖျက်သိမ်းပြီး အာလူးကြော်များ ကို စားကြပါ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ခက်ထန်နေတဲ့ မျက်ဝန်းတွေ မှာ လိပ်ပြာတွေဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">သံတောင်ပံတွေ တခတ်ခတ်နဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အာလူးကြော်အတွက် နဲ့တော့ သင်တို့ ရန်မဖြစ်ကြပါနဲ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အာလူးကြော်ဟာ ဘုရားသခင်ရဲ့ အကြွင်းမဲ့ လက်ဆောင်မွန်သာဖြစ်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">သင်တို့စားသုံးဖို့ အသင့်စား အာလူးကြော်များစွာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဒီကမ္ဘာပေါ်မှာရှိပါတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အားလုံးပဲအာလူးကြော်စားကြပါ။</div><div dir="ltr" trbidi="on"><b><br /></b></div><h2 style="text-align: left;"><b>ကျော်ညိုသွေး</b></h2></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6591650055949850575.post-41877280458094999982013-07-10T10:50:00.003-07:002021-04-05T09:12:00.459-07:00ဈေးသည် အေးကြွယ်<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">ဈေးသည် အေးကြွယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">Online Shopping Site တွေ က ပေါ်လာကြပြီ မမ။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဒီအချိန်မှာ ပြန်တွေးကြည့် ရင်</div><div dir="ltr" trbidi="on">အတိတ်က စကားတွေ ကို ကြားယောင်မိသေး</div><div dir="ltr" trbidi="on">သက်တန့်လို အပြုံးတွေစိန်လို မျက်လုံးတွေ အောက်မှာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျွန်တော့် ရင်ခုန်သံတွေ အိမ်ရာမဲ့ ဖြစ်ခဲ့ရ</div><div dir="ltr" trbidi="on">စီးကရက်မီးခိုးငွေ့ လို ကျွန်တော့် စကားလုံးတွေ အထည်ပျက်ခဲ့ရ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျွန်တော့် စိတ်အထည်လေး ရွှဲသွားရ</div><div dir="ltr" trbidi="on">အခုတော့ မမရေ...Online Shopping Site တွေ ပိုပိုများလာကြ</div><div dir="ltr" trbidi="on">မမ ဟာ လှတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">မမ မျက်လုံးတွေ ဟာ တောက်ပတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">မမ အမျိုးသားဟာ ကံကောင်းတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">မမ နှုတ်ခမ်းတွေဟာ ဖယောင်သားတွေ ကို ပြုစားနိုင်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">မမရေ... မာစရိုက်ပွင့်ရိုက် ထမီတွေ ရဲ့ သစ္စာ တေးမှာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">စပိန် ဂစ်တာလေးတွေလည်း ကြိုးပြတ် ကုန်ကြလေတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အချိန်က စကားပြောပါလိမ့်မယ် မမရေ...</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကုမ္ပဏီ ထောင်ထားတဲ့ သတင်းကို ဂျာနယ်မှာ တွေ့လိုက်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျွန်တော်လည်း သစ်ရွက်ကလေးလို လွမ်းသွားပေါ့။</div><div dir="ltr" trbidi="on">မမ ရင်ညွန့်ပေါ်က လော့ကတ်သီးဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">သူရဲကောင်း တစ်ထောင် လို မာန်ဝင့်တယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">စွန်ပလွန်ပင်တွေ ရဲ့ တေးကို ဆိုတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">သားပိုက်ကောင်တွေ မြင်ကွင်းထဲ ဖြတ်ပြေးတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျွန်တော်လည်း ယောင်နန နဲ့ </div><div dir="ltr" trbidi="on">ဓါတ်ပုံရိုက်တယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">သီချင်းဆိုတယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကဗျာရေးတယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဖရဲသီးတွေ ခွဲပြီး ဇွန်းနဲ့ ခပ်စားတယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">အိပ်မက်တွေ ကို ဆားခတ်တယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဂစ်တာကြိုးတွေ နဲ့ မီးခြစ်ဆံကို ပွတ်လို့ မီးတောက်စေတယ်</div><div dir="ltr" trbidi="on">မမ..ကြောင့်ဆိုဖာလေးတွေ အိုက်စပ်ပူလောင် လာမယ်။</div><div dir="ltr" trbidi="on">နှစ်လိုဖွယ် အပြုံးကို ပြုံးပါမမ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ဒီ နှစ်ထဲ ပွင့်တဲ့ ခရေတွေဟာ</div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျွန်တော့် အထင် အပွင့်တွေ ပိုကြီး ကြသလားလို့။</div><div dir="ltr" trbidi="on"><br /></div><div dir="ltr" trbidi="on">ကျော်ညိုသွေး</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0